gombík

pomôcka k zapínaniu odevu. Zapínanie pomocou gombíka a dierky sa na súčiastkach základného odevu – mužskej košeli a ženských rukávcoch objavilo až na prelome 19. a 20. storočia. Dovtedy sa k sebe patriace časti zväzovali párom tkaníc, spínali sponou alebo sa vôbec nezapínali. V priebehu 20. storočia sa na zapínanie začali vo väčšej miere používať gombíky plochých foriem, zhotovených z lacných kovov, perlete, skla a porcelánu, ktoré boli produktmi sériovej výroby. Gombíky okrem svojej praktickej funkcie, našité vo väčšom počte plnili aj dekoratívnu funkciu. Na súčiastkach vrchného odevu sa zapínanie pomocou gombíka a pútka uplatnilo už v druhej polovici 18. storočia. Gombíky na mentiekach a kabátoch, vestách a živôtikoch boli zo striebra alebo postriebrenej medi. Mali prevažne guľovitú, kupolovitú alebo vretenovitú formu. Ich povrch bol zdobený tepaním alebo granuláciou. Gombíky z filigránu sa začali vo väčšej miere používať až od polovice 19. storočia. Vyrábali ich zlatníci. Dali sa prekladať z jednej odevnej súčiastky na druhú a ich súpravy sa dedili ako rodinné šperky. Okrem kovových gombíkov sa používali aj gombíky zhotovené z vlny, hodvábnej alebo kovovej nite. Na zapínanie kožuchov sa používali kožené gombíky.