gajdošská hudbahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/gajdosska-hudba-a-or-polhora-2010-jozef-luscon-ludvik-borovka-foto-velsicova.jpg749562Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
gajdošská hudba
najjednoduchšie ľudové hudobné zoskupenie, pozostávajúce z gájd a sláčikových nástrojov. Gajdoša s huslistom nachádzame na vyobrazeniach už z konca 17. storočia. Združenie nástrojov vyhovelo požiadavke zosilniť hudobný sprievod k tancu, ktorý sa v dedinskom spoločenstve po stáročia opieral takmer výlučne o gajdy. Trojhlasné gajdy, ktoré boli rozšírené vo všetkých oblastiach Slovenska, majú v zvukovom sprievode v kontre gájd relatívne väčšie zvukové možnosti. Na severnej Orave, podobne ako v iných oblastiach strednej Európy, dominovali dvojhlasné gajdy, teda nástroj s obmedzenejším zvukom. Táto nedostatočnosť hudobného sprievodu sa kompenzovala zväčšením – predĺžením melodickej píšťaly, a tým dosiahli gajdy výraznejší zvuk. Napriek tomu sa k vylepšeniu tanečného sprievodu začali využívať aj husle, ktoré posilnili relatívne slabý zvuk melodickej píšťaly. Postupne vznikajúca muzikantská tradícia husľových združení sa uplatnila aj v sprievodnej hudbe ku gajdám. K jedným husliam pribudli druhé husle, ako sa to dodnes praktizuje v hornooravských obciach. Proces vytvárania gajdošských hudieb je však staršieho dáta, ako to dokladajú Svadobné a národné tance Slovákov z prihraničnej oblasti Moravy, Rakúska a Slovenska z roku 1819 v podaní gájd s dvomi husľami.
Gajdošské hudby na hornej Orave nazývame gajdošská dvojka a gajdošská trojka. K regionálnym prejavom patrí spevný sprievod pri tanečných melódiách, v sólistickej a skupinovej, zborovej forme. Spevný prejav je výrazne ovplyvnený gajdami. Pridržiava sa kontinuálneho zvuku gájd tým, že speváčka za sprievodu gajdošskej hudby zaspieva celú jednu slohu „na jeden dych“. Gajdošskú hudbu určujú gajdošské variácie a husľová technická a ozdobná hra, ktoré sa doplňujú a striedajú.
Gajdošská dvojka. J. Luscoň a L. Borovka, Oravská Polhora (okr. Námestovo). Foto M. Velšicová 2010.
Gajdoš J. Zboroň a huslista Š. Zboroň pri dokumentácii tanca šustaná. Oravská Polhora (okr. Námestovo). Foto T. Szabó 1975.
Gajdošská dvojka. J. Luscoň a L. Borovka, Oravská Polhora (okr. Námestovo). Foto M. Velšicová 2010.
Garaj, B.: Gajdy a gajdošská tradícia na Slovensku. Bratislava 1997, 90-94. Elschek, O.: Slowakische Volksmusikinstrumente. Die Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente Serie I. Band 2. VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 245.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.