fujara trombita

dlhá pastierska bezdierková trúba. Dĺžka je rôzna, kratšie sú od 1 m, dlhšie dosahujú až 5,5 m, rezonančný roztrub má šírku 20 cm. Tenké ústie je vytvarované do náustku, alebo má samostatný náustok. Dĺžka nástroja si vyžaduje rozštiepenie dlhého, zväčša smrekového alebo jedľového kmeňa. Vydlabané polovice sa zlepia živicou, stiahnu motúzom a špirálovite zatesnia omotanou kôrou. Podľa dĺžky a výroby nástroja rozlišujeme:
a) krátke ohnuté rohy z kôry, alebo trúby vyrobené zo špirálovite stiahnutej kôry vŕby či skoruše (na Liptove važecký roh, sliačanská kôrová trúba);
b) nástroje z rovných korpusov dlhých 1 – 2 m, ktoré sú rozšírené na celom Slovensku;
c) dlhé, vlastné fujary trombity sa vyrábajú a používajú na Kysuciach, najmä v dolinách horného Považia.
Fujara trombita bola signálnym nástrojom pastierov, ktorí jej zvukom komunikovali medzi salašmi, pri pasení a sprostredkúvali tiež správy do dediny. Melódie sa tvoria prefukovaním do vyšších harmonických tónov, preto sú dlho držané tóny, trojzvuky a variované jednoduché signálne motívy základom jej komunikačného repertoáru. Pri hre sa vzhľadom na veľkosť a váhu nástroja vkladá do rázsochy. Fujara trombita sa miestami zachovala na salašoch.