fujara

fujara

fujara 684 912 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

fujara

veľká trojdierková hranová píšťala. Dlhá 150–180 cm. Skladá sa z dlhej valcovitej píšťalovej trubice (hrúbka 20–50 mm) a z pripojeného tenšieho kratšieho píšťalového vzduchovodu. V hrubej, znelej píšťale sa nachádza 3–5 cm od jej horného okraja oblôčik (veľkosti 1,5–5 cm), do ktorého sa vedie vzduchovodom vzduchový prúd na hranu oblôčka fujary. Hlava fujary je s píšťalou prepojená tenkou trubičkou (cecúľom) a na dolnom konci píšťalky sa fúka do spodného cecúľa – malej trubičky. Fujara je s píšťalou spojená remencom alebo mosadznou páskou. V spodnej polovici fujary sú vyvŕtané tri hmatové otvory, rozmerané približne v strede spodnej polovice nástroja tak, že posledná dierka je umiestnená cca 20% od spodného okraja trubice. Vrch fujary je zatvorený kolíkom, spodok zostáva otvorený. Vzduchovod je z oboch strán uzatvorený kolíkom.
Fujara je bohato zdobená geometrickými i figurálnymi ornamentmi, leptaná kyselinou do svetlohnedej, okrovej či oranžovej farby. Alebo je vybíjaná mosadzou a morená na tmavo. Okrem fujár bežných rozmerov sa vyrábajú aj malé fujarky a dvojité fujary. Pri hre na fujare sa využíva prefukovanie do vysokých tónových polôh, do 10. – 15. alikvotného tónu. Mixolydický tónový rad je jedinou hrateľnou stupnicou. Repertoár tvoria pastierske, najmä pastiersko-zbojnícke piesne, ktoré fujarista striedavo hrá a spieva. Fujara vznikla a je rozšírená na Podpoľaní, získala si na strednom a severnom Slovensku stále viac záujemcov o výrobu a hru. V roku 2005 bola zapísaná do zoznamu majstrovských diel nehmotného kultúrneho dedičstva sveta UNESCO.
Na fujare hrá J. Palovič, Banská Bystrica, 2006. Archív Koordinačného centra TĽK.
Hej, Keď som ja valašiv... Spieva a na fujare hrá Jozef Rybár z Detvy (okr. Detva). Archív Ivana Mačáka.

Spôsoby výtvarnej výzdoby. Fujary na súťaži Instrumentum excellens, Detva, 2010. Foto O. Elschek
Spôsoby výtvarnej výzdoby. Fujary na súťaži Instrumentum excellens, Detva, 2010. Foto O. Elschek

AutorOskár Elschek

Pozri aj
Literatúra

Leng, L.: Slovenské ľudové hudobné nástroje. Bratislava 1967, 96 – 104.
Elschek, O.: Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny. Bratislava 1991, 193 – 200.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 112 – 121, 136 – 149, 194 – 205, 278 – 291.
Elschek, O.: Fujara. The Slovak Queen of European Flutes. Bratislava 2006.
Elschek, O.: Fujara ako výtvarné dielo. Bratislava 2010.

Preskočiť na obsah