Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

hra o Adamovi a Eve

(chodenie s hadom) hra o prvotnom hriechu a vyhnaní z raja. Vychádza zo Starého zákona (Genezis, kapitoly 2 a 3). Základom je pieseň Milý Pánboh šiel do raja stvoriť Evu aj Adama… Koledníkmi boli menší chlapci s rekvizitou hada, ktorého počas spevu rozťahovali a… čítať ďalej

hra o Herodesovi

vianočná hra o biblickom kráľovi Herodesovi. Hrá sa živými hercami alebo prostredníctvom bábok okolo sviatku Mláďatiek (28. decembra), ktorý je pripomienkou Herodesovho rozkazu povraždiť všetky betlehemské deti do dvoch rokov (evanjelium podľa Matúša, 2, 1-16). V hre je zobrazený motív viny a trestu…. čítať ďalej

hra o Jozefovi a Márii

(chodenie s kolískou, beľčovníkom, Ježiškom) trojkráľová hra. Téma zvestovania, biblických rodičov a obdarovania Ježiška mudrcmi vychádza z evanjelia podľa Matúša (2, 1-11). Ucelený variant hry je zaznamenaný z 18. storočia zo Zvolenskej župy. Vystupovali v nej Anjel s papierovou hviezdou na žŕdke, pastieri… čítať ďalej

hra o svätej Dorote

(chodenie s Dorotkou, s Tomfíľom) ľudová martýrska hra o pobožnej panne Dorote, ktorá bola pre kresťanskú vieru mučená a sťatá (podľa Legenda Aurea). Ústredná pieseň Bola svätá Dorota… sa vyskytuje ako samostatná legendická pieseň. Hry majú hovorenú alebo spievanú formu, častejšie… čítať ďalej

hrable

náradie na hrabanie sena, krmovín, obilia, slamy, dreveného uhlia a pod. V tradičnom roľníckom inventári sa vyskytovali tri druhy: senné, strniskové a humenné hrable. Všetky sa pôvodne zhotovovali z dreva a vyrábali ich samotní roľníci, prípadne dedinskí náturisti. Valček a zuby boli z tvrdého… čítať ďalej

hrach siaty

(strava, strova) rastlina z čeľade bôbovitých, patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Pravlasťou hrachu ako kultúrnej rastliny je stredná Ázia, odkiaľ sa rozšírila na východ do celej Ázie a na západ do Stredomoria. V Európe (starovekom Grécku a Ríme) bol hrach rozšírený už… čítať ďalej

hračka

predmet určený na hranie, podporujúci rozvoj pohybových, duševných a socializačných schopností dieťaťa. Hračky sa podľa spôsobu použitia delia na napodobivé (zmenšené repliky predmetov, ktoré používajú dospelí) a prostriedkové, ktoré podnecujú pohybové a rozumové aktivity (športové pomôcky, skladačky a iné). V… čítať ďalej

hrebeň

nástroj na česanie a úpravu účesu. Úžitkový šperk, ktorý pod vplyvom mestskej módy 18. storočia na dedinách nosili ženy i muži. Hrebene boli z kosti, rohoviny, dreva, z mosadzného, hliníkového plechu. Vyrábali ich hrebenári, domáci a remeselní výrobcovia pracujúci s kovom, náturisti; hudobný… čítať ďalej

hrebenárstvo

remeselná výroba hrebeňov. Hrebne, slúžiace na česanie vlasov, úpravu účesu i na vyčesávanie dobytka, sa vyrábali na celom území Slovenska. Najstarší cech mali hrebenári v Prešove. Vznikol v roku 1658. Hlavným strediskom hrebenárstva bola Radvaň pri Banskej Bystrici. V hrebenárskych cechoch v mestách používali… čítať ďalej

hriate

teplý alkoholický nápoj pripravený z pálenky, medu alebo cukru, masti alebo masla. Hriate sa pripravovalo a pilo častejšie v horských a podhorských oblastiach Slovenska počas zimy. Pilo sa najmä na svadobných hostinách, krstinách, aj na Štedrú večeru. V ľudovom prostredí sa hriata… čítať ďalej

hrnčiarsky kruh

zariadenie na formovanie keramického riadu s využitím rotačného pohybu. Na území Slovenska ho používali už Kelti (od 4. storočia pred n. l.). Pomaly rotujúci kruh pozostával z jedného kotúča, pohybujúceho sa na otáčajúcej sa zvislej osi. Do pohybu sa uvádzal ručne. Od… čítať ďalej

hrnčiarstvo

ručná výroba keramiky z nepálenej, no najviac z vypaľovanej hliny modelovaním v ruke, s využitím hrnčiarskeho kruhu alebo tvarovaním pomocou foriem. Jeho začiatky sú v neolite. Osamostatnenie hrnčiarstva ako remesla v 12.-13. storočí súviselo so začatím používania rýchlo rotujúceho kruhu. Názvy obcí Hrnčiarovce, Hrnčiarske Zalužany… čítať ďalej

hrniec

(variak, širáň) keramická, kovová alebo smaltovaná plechová nádoba určená na varenie, prenášanie, ako aj na krátkodobé skladovanie potravín. Tvar hrncov bol rôzny – valcovitý, súdkovitý, rovný, kónický, s pokrievkou či bez pokrievky. Hrnce mohli byť bez dekóru alebo minimalisticky zdobené. Názvom… čítať ďalej

hrob

priestor na vyhradenom mieste, určený na obradné alebo neobradné pochovanie mŕtveho. Tvary hrobov podmienili lokálne geografické a pôdne podmienky, tradícia pochovávania ovplyvňovaná predstavami o posmrtnom živote, viera v nesmrteľnosť duše a snaha zachovať telesnú schránku človeka aj po smrti čo najdlhšie neporušenú. Vlastný… čítať ďalej

hrobár

(jamár) osoba poverená údržbou cintorína a pochovávaním za dohovorenú odmenu, obyčajne volená cirkevnou samosprávou. Pre hygienicko-sanitárny význam tejto práce bol hrobár kontrolovaný aj predstavenstvom obecnej samosprávy. Hrobárstvo sa často spájalo s funkciou nočného strážnika. Okrem oblastí Slovenska, kde zvyčajne kopali hrob… čítať ďalej

Hromnice

kresťanský sviatok Obetovania Pána (2. február), ktorý uzatváral vianočné obdobie. Pri kresťanskom obrade obetovania vystupovali postavy starca Simeona a prorokyne Anny, ktorí nazvali Ježiša svetlom na osvietenie pohanov. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol sviatok, počas ktorého sa chodilo s horiacimi sviecami okolo… čítať ďalej

hruška

Plod hrušky obyčajnej. Hrušky sú jedným z najstarších druhov ovocných drevín pestovaných na území Slovenska v sadoch a záhradách. Kultúrne formy tejto ovocnej dreviny pochádzajú z juhovýchodnej Ázie. Postupne sa rozšírila do celej Ázie, Stredomoria a odtiaľ do celej Európy. Slovania ju pestovali… čítať ďalej

hry

tradičné formy individuálnej a spoločenskej zábavy. Rozlišujú sa hry detí, mládeže a dospelých, improvizované bez pravidiel a s pravidlami, alebo podľa funkcie: detské, napodobňujúce činnosti a správanie dospelých, živočíchov, strojov i neživej prírody (s hračkami, bábkami a inými rekvizitami i bez nich);… čítať ďalej

hry pri mŕtvom

(komašni, lopatky) súčasť pohrebných obradov. Konali sa pri zomrelom (v pitvore alebo chyži), neskôr inde (stodola, dvor) po dva večery pred pohrebom, keď rodina vo dne v noci mŕtveho strážila. Rituálne bdenie a hry boli podmienené strachom (poverčivosťou), že zanedbaním povinnej starostlivosti… čítať ďalej

huby

dužinatý organický útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyčajne s hlúbikom a klobúkom. Huby sa delia na: jedlé, nejedlé a jedovaté. Z hľadiska výživy ich možno porovnať s ovocím a zeleninou. Mykologické pramene uvádzajú, že ľudia na Slovensku zbierali asi tridsať druhov jedlých húb, pričom… čítať ďalej

hudobné nástroje

sú významným zvukotvorným prostriedkom na rozvíjanie a tradovanie ľudovej hudby. Majú rovnocennú funkciu s piesňovou tradíciou a interpretujú podstatnú časť tanečného repertoáru. Slovensko má výnimočne rozsiahly a osobitý ľudový inštrumentár, ktorý typovým rozsahom a mnohostrannou hudobnou funkciou presahuje iné európske nástrojové… čítať ďalej

hudobný folklór

skladá sa z ľudových piesní a ľudovej nástrojovej hudby. Oba prejavy pochádzajú z vlastnej tvorby a prijatých, adaptovaných hudobných prejavov. Podmienkou existencie hudobného folklóru sú nasledujúce znaky: prenáša sa prevažne ústnou tradíciou; udržuje sa v povedomí viacerých generácií spevákov a muzikantov; je… čítať ďalej

húkadlo

zvukový nástroj. Je to jednoduchá, 10 – 30 cm dlhá a 5 – 8 cm široká plochá doštička, ktorá je na hranách zaostrená a upevnená na 80-100 cm dlhom motúzku. Doštička môže byť na okrajoch ešte vyzdobená zárezmi alebo vymaľovaná farbičkami. Zvuk vzniká… čítať ďalej

humno

otvorené priestranstvo s upravenou zemou vo dvore roľníckej usadlosti alebo umiestnené na okraji dediny, ktoré slúžilo na mlátilo obilie; označenie stodoly, resp. tej jej časti, ktorá slúžila na mlátenie obilia; zadná časť pozemku roľníckej usadlosti so záhradou a stodolou, často nazývaná… čítať ďalej

humoristické rozprávanie

(žartovné rozprávanie, humorka, humoristická rozprávka) termín sa používa bez zámeru žánrovo vymedziť určitý druh ľudových rozprávaní. Humorne založené môžu byť podania akéhokoľvek žánru: rozprávky o zvieratách (rozsiahly cyklus o medveďovi alebo vlkovi a o líške), novelistické rozprávky (o múdrej dcére), legendárne rozprávky (o putovaní Krista a… čítať ďalej

huňa

druh mužského, zriedkavejšie ženského vrchného odevu z vlneného postavu alebo súkna bielej farby. Huňa mala jednoduchý rovný strih, zvyčajne s priečnym švíkom na hrudi, bez goliera. Mužská siahala niže pásu a nosila sa prehodená cez plecia. Ženská siahala len do pásu a… čítať ďalej

huncokári

regionálna skupina nemecky hovoriaceho obyvateľstva v oblasti Malých Karpát. Názov je skomoleninou nemeckého slova Holzhacker (drevorubač). Príslušníci skupiny sa údajne sami nazývali horskí ľudia. Boli to lesní robotníci pochádzajúci z južnej časti Dolného Rakúska a priľahlého Štajerska, ktorí od polovice 18. storočia… čítať ďalej

husle

najčastejšie používaný sláčikový nástroj. Husle postupne vytlačili staršie domáce žľabčené nástroje (žlobcoky, oktávky, korýtkové husle). Majú rezonančnú skrinku, tvorenú dvomi doskami (hornou a spodnou), ktoré sú spojené lubmi. Do stredu je zapustený krk s hmatníkom. Ukončený je tradičným slimákom a skrinkou,… čítať ďalej

huspenina

(studenica, studenina, studeno) stuhnuté rôsolovité jedlo z vyvarených častí ošípanej. Kože, nožičky, kolienka, uši, hlava a chvost sa uvarili s cibuľou, cesnakom, čiernym korením, bobkovým listom a koreňovou zeleninou. Uvarené a pokrájané časti sa zaliali scedeným vývarom, ktorý pri chladnutí tuhne. Huspenina… čítať ďalej

hviezda

nebeské teleso vyžarujúce energiu. Výsledky pozorovania množstva alebo jasnosti hviezd boli v určitých dňoch roka podkladom predpovedí významných udalostí, úspechu rodinného hospodárstva či počasia. Napríklad ak sa na Zamagurí na Štedrý večer ukázali hviezdy v podobe rakvy, znamenalo to vojnu; veľká hustota… čítať ďalej

hvizdky

malé hranové vzduchozvučné nástroje, ktoré používali deti a pastieri na signalizáciu a prednes melódií. Na hvizdku sa využíva prírodný materiál, ako žaluď, vydlabaný gaštan, liesková alebo orechová škrupinka, ktorý sa zaklíni medzi prsty a na jeho hranu sa prudko fúka… čítať ďalej

hydina

(hyd) domestifikované vtáky z radu hrabavcov a zúbkozobcov chované pre mäso, vajcia, tuk i perie. Patria k nim sliepka (kura domáca), hus, kačica, holub i morka. Keďže v tradičnom chove sa hydina množila najmä podsádzaním oplodnených vajec, gazdiné chovali kohúta, gunára (húsera) i… čítať ďalej

hygiena bývania

činnosti a praktiky zamerané na čistotu a údržbu domu, jeho priestorov a okolia. Vonkajšie aj vnútorné steny hlinených, murovaných, ale aj zrubových domov ak boli omazané vrstvou hliny sa pravidelne, na jar pred Veľkou nocou a na jeseň pred hodmi… čítať ďalej

ihlica

pozdĺžny, zvyčajne tenký predmet s hlavicou a bodcom: v ľudovom prostredí na Slovensku, kde sa používali pri úprave účesu a na ozdobné prichytenie a tvarovanie pokrývok hlavy, boli ihlice známe od 18. storočia. K vývojovo najstarším patrili ihlice – špendlíky, ukončené jednoduchou… čítať ďalej

ikona

(z gréckeho eikon – obraz) náboženský obraz, predmet kresťanského kultu východného ortodoxného rítu. Z výtvarného hľadiska podriadený špecifickému kánonu, odlišnému od voľnejšieho západného uchopenia náboženskej tematiky. Centrom vzniku a rozvoja ikon bola Byzancia. Na Slovensku sa ikony vyskytujú najmä v oblastiach severovýchodného… čítať ďalej

incest

(krvismilstvo) sexuálny vzťah alebo sobáš medzi blízkymi pokrvnými príbuznými (otcom a dcérou, matkou a synom, bratom a sestrou). V ľudských spoločenstvách je zákaz incestu univerzálnym pravidlom, porušenie tohto zákazu je postihované svetskými i náboženskými inštitúciami. Prevenciou porušenia zákazu bolo napríklad… čítať ďalej

industrializácia

proces vytvárania prevahy strojovej veľkovýroby v národnom hospodárstve. Zabezpečuje premenu agrárnej alebo agrárno-priemyselnej krajiny na priemyselne–agrárnu alebo priemyselnú. Deje sa to spriemyselnením remeselných činností a vytváraním nových činností (výrobných odvetví aj služieb) v procese priemyselnej revolúcie. Priemyselná produkcia je masová výroba, ktorá… čítať ďalej

inkrustácia

ozdobná technika, pri ktorej sa povrch základného materiálu vykladá materiálom iného charakteru alebo inej farby – drevo kovom alebo drevom inej farby (intarzia), kov kovom (tauzia) alebo inou hmotou (niello). Inkrustácia sa vyskytovala už v gréckej a rímskej kovovej plastike. Ako… čítať ďalej

intarzia

(vykladanie) technika výzdoby predmetov z dreva, najmä nábytku, pri ktorej sa tvoria obrazce do ohraničenej plochy dreveného podkladu vkladaním kúskov dreva rôznej farby. Intarziu poznali už starovekí Egypťania. V Európe dosiahla vysoký stupeň umeleckej vyspelosti v renesancii a baroku. V ľudovom prostredí bol… čítať ďalej

intravilán

súhrnné označenie pre zastavané plochy obcí, prípadne pre zastavané plochy a plochy určené na zástavbu. Zahrňuje samostatne zastavané plochy určené pre dom, dvor a k nim priliehajúcu súkromnú a verejnú zeleň, záhrady, vnútorné komunikácie, vodné toky a plochy. Do intravilánu obvykle… čítať ďalej

irchárstvo

špecializovaná garbiarska výroba zameraná na spracovania kože z jelenej alebo srnčej zveri, kôz, jahniat a teliat na irchu. Bola to jemná, tenká koža bielej alebo svetlokrémovej farby. Šili sa z nej miešky, rukavice, odevné súčiastky. Zmienky o irchároch sú v Bratislave z roku 1563. V… čítať ďalej

izba

(chiža, hiža) hlavná obytná miestnosť a najstaršia časť tradičného obydlia. Po stáročia bola centrom života rodiny. Až do polovice 19. storočia bola v prevažnej časti Slovenska jediným vykurovaným priestorom v dome. Na celkový ráz interiéru izby pôsobili formy a umiestnenie kúrenísk. Z umiestnenia kúrenísk… čítať ďalej

jablko

plod jablone, stromu z čeľade ružovitých. Spolu s hruškou patrí k najrozšírenejším a najstarším kultúrnym ovocným drevinám, pestovaným v záhradách a sadoch na Slovensku. Stromy jabloní pochádzajú pravdepodobne zo Sýrie, odkiaľ sa rozšírili do Grécka a ostatnej Európy. Jabloň a jej plod jablko… čítať ďalej

jačmeň

obilnina z čeľade lipnicovitých. Patrí medzi najstaršie obilniny na svete a geograficky je veľmi rozšírená. Na území Slovenska bol známy už pred príchodom Slovanov. V  minulosti sa pestoval ako krmovina, technická plodina, v horských oblastiach aj ako chlebové obilie. Pestoval sa ako… čítať ďalej

Jakub menší

(1. máj) apoštol, svätec, patrón valchárov a farbiarov súkna. Podľa legendy bol pre hlásanie kresťanskej viery v Jeruzaleme asi v roku 62 zhodený z cimburia chrámu, kameňovaný a ubitý valchárskou tyčou. Na tento deň pripadol aj sviatok svätého Filipa, apoštola. Deň bol považovaný za… čítať ďalej

Jakub väčší

(25. júl) apoštol sťatý v roku 44 v Jeruzaleme. Keďže sviatok svätca bol počas žatvy, v hovorovom jazyku mal svätec aj označenie žatevný Jakub. Spolu s nasledujúcim dňom Anny bol tradičným termínom zabezpečenia rastu kapusty. Ženy po jej okopaní napríklad vraveli: Svätý Jakubku, stískaj hlavičku… čítať ďalej

Ján Evanjelista

(27. december) svätec, najmladší z dvanástich apoštolov, šíriteľ kresťanstva v Judei a Malej Ázii. Počas prenasledovania kresťanov v Efeze ho chcel cisár Domicián dva razy zahubiť. Z otráveného vína však vyliezol had a vriaci olej, do ktorého bol hodený, mu neublížil. Zomrel prirodzenou smrťou… čítať ďalej

Ján Krstiteľ

(24. jún) prorok, svätec, krstiteľ Krista v Jordáne, posledný starozákonný prorok a prvý svätec kresťanskej cirkvi. Žil ako pustovník, šíriteľ pokory, ktorej znakom bol krst. Za kritiku nemravného života Heroda Agripu bol sťatý. Zobrazuje sa ako dieťa alebo pustovník (často so… čítať ďalej
Preskočiť na obsah