hrebeň
- nástroj na česanie a úpravu účesu. Úžitkový šperk, ktorý pod vplyvom mestskej módy 18. storočia na dedinách nosili ženy i muži. Hrebene boli z kosti, rohoviny, dreva, z mosadzného, hliníkového plechu. Vyrábali ich hrebenári, domáci a remeselní výrobcovia pracujúci s kovom, náturisti;
- hudobný nástroj zo skupiny mirlitónov. Hrebeň z rohoviny alebo plastickej hmoty obalený jemným papierom. Hráč ho priložil k perám a fúkaním rozkmital papier (blanu).Tým sa zvuk, vychádzajúci z jeho hrdla, zafarbil;
- nástroj na čistenie a česanie hovädzieho dobytka, koní (česáky, konské hrebene);
- nástroj na úpravu textilných vláken. V okolí Zvolena, Rožňavy, Lučenca používali, okrem štete na česanie konopných vláken dvojicu hrebeňov (hrebenky) s jedným alebo dvoma radmi kovových zubov. Hrebene rovnakého tvaru používali v obciach Polichno a Ladzany na rozvoľňovanie chumáčov vlny. V manufaktúrach v 18. a 19. storočí, pri remeselnej výrobe mlynského plátenka aj začiatkom 20. storočia, používali na česanie vlny kovové hrebene s dvoma radmi dlhých kovových zubov. Ohrievali ich v nádobách alebo pieckach s dreveným uhlím. Na česanie a na zachytenie ľanových vláken nízkej kvality pri pradení slúžila na Spiši, severnej Orave, v Gemeri dvojica hrebeňov nazývaných gracky, s jedným radom zubov na rovnom okraji polkruhovej doštičky;
- nástroj na zber bobuľovitých lesných plodov.
Hrebene na úpravu účesu: mosadzný ženský hrebeň, Párnica (okr. Dolný Kubín), začiatok 20. storočia; mužský hrebeň z rohoviny, Banská Bystrica (okr. Banská Bystrica), 19. storočie. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba J. Mertuš.
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Johnová, H.: Ľudové šperky na Slovensku. Bratislava 1972.
Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
