irchárstvo

irchárstvo

irchárstvo 669 833 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

irchárstvo

špecializovaná garbiarska výroba zameraná na spracovania kože z jelenej alebo srnčej zveri, kôz, jahniat a teliat na irchu. Bola to jemná, tenká koža bielej alebo svetlokrémovej farby. Šili sa z nej miešky, rukavice, odevné súčiastky. Zmienky o irchároch sú v Bratislave z roku 1563. V 17. a 18. storočí boli hlavnými strediskami remesla banské mestá, v ktorých v roku 1609 bolo 8 irchárov. V roku 1770 ich bolo v Kremnici 6, v Bratislave a v Banskej Štiavnici po 4, v Košiciach 5, v Rimavskej Sobote a Bardejove po 2. Napriek zmene módy a kožiarskej veľkovýrobe sa remeselné irchárstvo udržalo aj v 1. polovici 20. storočia. Na dedinách si irchu zhotovovali kožušníci, ktorí ju používali na šitie a výzdobu kožuchov. Na výrobu irchy používali väčšinou horšie kožky, pretože mohli použiť aj menšie kúsky. Biela ircha sa používala na výzdobu kožúškov a ich lemovanie. Ircha sa farbila na červeno, zeleno, žlto, hnedo, modro, sivo, čierno. Z irchy sa vystrihovali alebo razidlami vysekávali remienky, pásy s vlnitými alebo zúbkovitými okrajmi, rastlinné motívy. Robili sa z nej strapce, šnúry, gombíky.

Zadná časť ženskej kožušinovej vesty, zdobená našitými motívmi z irchy. Polomka (okr. Brezno), začiatok 20. storočia. SNM – Historické múzeum Bratislave. Foto K. Ondrejková.
Zadná časť ženskej kožušinovej vesty, zdobená našitými motívmi z irchy. Polomka (okr. Brezno), začiatok 20. storočia. SNM – Historické múzeum Bratislave. Foto K. Ondrejková.

AutorJasna Gaburová

Pozri aj
Literatúra

Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Paličková–Pátková, J.: Ľudové kožušníctvo na Slovensku. Bratislava 1981.

Preskočiť na obsah