inkrustácia
ozdobná technika, pri ktorej sa povrch základného materiálu vykladá materiálom iného charakteru alebo inej farby – drevo kovom alebo drevom inej farby (intarzia), kov kovom (tauzia) alebo inou hmotou (niello). Inkrustácia sa vyskytovala už v gréckej a rímskej kovovej plastike. Ako tauzia sa v slovenskom ľudovom umení uplatňovala pri výzdobe valašiek, svadobných čakanov (vykladanie oceľovej alebo železnej sekerky mosadznými pásikmi, tvoriacimi ornament alebo monogram) a šperkov (prstene z pakfónu alebo alumínia vykladané meďou), ako niello pri výzdobe prsteňov (liaty mosadzný prsteň vykladaný umelou hmotou), alumíniových spôn a strieborných retiazok do klobúkov (farebnými umelými látkami).