izba

izba

izba 761 514 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

izba

(chiža, hiža)
hlavná obytná miestnosť a najstaršia časť tradičného obydlia. Po stáročia bola centrom života rodiny. Až do polovice 19. storočia bola v prevažnej časti Slovenska jediným vykurovaným priestorom v dome. Na celkový ráz interiéru izby pôsobili formy a umiestnenie kúrenísk. Z umiestnenia kúrenísk v izbe (ohnisko s pecou) vyplývali jej početné biologické, spoločenské, obradové a pracovné funkcie (varenie, stolovanie, spávanie, sviatkovanie, kalendárne a rodinné obrady, pradenie a tkanie, výroba drobného náradia). Najstaršie vývinové štádium predstavuje izba s kúreniskami, ktoré nemali odvod dymu – čomu zodpovedala dymná alebo čierna izba. Zariadená bola jednoduchým nábytkom tesárskej výroby a bez dekoratívnych predmetov. Len čo sa izba premiestnením ohniska a čeľustí pece do pitvora zbavila dymu, steny sa mohli obieliť, izba sa stala svetlou – svetlica. Na nábytku, textíliách a ďalších predmetoch sa začal uplatňovať dekorativizmus. Od 18.–19. storočia si majetnejšie rodiny aj v tradičnom dedinskom prostredí začali stavať domy s dvomi izbami. Jedna z nich, spravidla zadná, slúžila na každodenné potreby rodiny. Druhá izba, obyčajne predná, mala prevažne reprezentačný ráz a využívala sa iba pri slávnostných a obradových príležitostiach rodiny.

Izba, Dačov Lom, okr. Veľký Krtíš, 1976. Foto: Ján Botík, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave
Izba, Dačov Lom, okr. Veľký Krtíš, 1976. Foto: Ján Botík, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

AutorJán Botík

Literatúra

---

Preskočiť na obsah