Ján Krstiteľ

(24. jún)
prorok, svätec, krstiteľ Krista v Jordáne, posledný starozákonný prorok a prvý svätec kresťanskej cirkvi. Žil ako pustovník, šíriteľ pokory, ktorej znakom bol krst. Za kritiku nemravného života Heroda Agripu bol sťatý. Zobrazuje sa ako dieťa alebo pustovník (často so zdvihnutým prstom), v byzantskom umení s anjelskými krídlami. Jeho znakmi sú: tanier s odseknutou hlavou, vrecko medu, kaluž s obrazom nahého Krista, Baránok boží s krížom. Patrón krajčírov, kožušníkov, garbiarov, hostinských, nožiarov, brusičov, spevákov, vinárov, architektov, pastierov, odsúdených na smrť, ochranca pred strachom a mnohými chorobami. V tradičnej kultúre sa s dňom spájali obyčaje, pôvodne späté u Slovanov so slávnosťami letného slnovratu, v ktorých hlavnú úlohu zohrávali oheň, voda (najmä rosa) a zeleň. Jánske ohne, nazývané aj vajano (Kysuce, okolie Trenčína) alebo sobotky (východné Slovensko) sa pálili v predvečer tohto dňa (svätojánska noc), ojedinele aj viac dní pred Jánom (Orava) a na Jána, na východnom Slovensku v sobotu (odtiaľ názov sobotki, sobitky). Pastieri, ktorí mali v tento deň svoj sviatok, zapaľovali ohne na salašoch, kde sa spoločne hostili. V predstave zvýšenej aktivity zlých síl sa do polí a obydlí zapichovali zelené prúty na ochranu proti búrke, ľadovcu, obchádzali sa polia s horiacimi polenami, uhlíkmi (horná Nitra). Zo strachu pred bosorkami sa kŕmil dobytok cesnakom a chlebom, platil zákaz vstupu cudzej ženy do dvora i domu. Svätojánska noc i deň boli vhodné na veštby vydaja, ale aj na negatívne čary. Srdce z chyteného krta malo liečiť epilepsiu a jeho koža v stajni mala chrániť dobytok. Platil zákaz hýbať zemou, sadiť, kopať, ale i prať. S týmto dňom sa spájali predpovede úrody: Pred Jánom nechváľ jarinu; O Jáne čerešne i muchy zrelé.