• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

hrable

hrable

hrable 686 894 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

hrable

1. náradie na hrabanie sena, krmovín, obilia, slamy, dreveného uhlia a pod. V tradičnom roľníckom inventári sa vyskytovali tri druhy: senné, strniskové a humenné hrable. Všetky sa pôvodne zhotovovali z dreva a vyrábali ich samotní roľníci, prípadne dedinskí náturisti. Valček a zuby boli z tvrdého dreva (buk, dub, javor, klen, agát), rúčka – hrablisko z dlhého a hladkého dreva (lieska, smrek). Tvar a veľkosť hrablí zodpovedali ich funkcii. Senné sa používali najmä na hrabanie sena a krmovín, ale i pri žatve (robenie a obracanie hrstí nakoseného obilia a ich ukladanie na povriesla). Dĺžka valčeka bola okolo 60–70 cm, zubov 8–10 cm, hrabliska 190–220 cm. Dĺžka hrabliska bola v horských oblastiach Slovenska, kde sa hrabalo aj vo svahoch, o 25–35 cm dlhšia ako na rovinách. Strniskové (zahrabovacie) hrable sa používali na zahrabovanie strnísk, obyčajne hneď po uložení snopov do mandeľov. Ich až 200 cm šírka zabezpečovala široký záber a urýchlenie práce. Valček a zuby boli masívnejšie ako na senných hrabliach, aby sa mohli po poli ťahať. Tvarovo boli prispôsobené na ťahanie rukou alebo telom. Používali sa na väčších parcelách, preto sa zriedka vyskytovali v inventároch malých roľníkov, ktorí zahrabovali strnisko sennými hrabľami. Železné, továrensky vyrábané strniskové hrable sa objavili na väčších hospodárstvach až v prvej polovici 20. storočia. Humenné (úhrabkové) hrable sa používali pri mlátení obilia na vyhrabávanie slamy a pliev pri čistení obilia. Tomu zodpovedali aj ich riedke, dlhšie a pod seba zahnuté zuby. Niektoré exempláre týchto hrablí uchovaných v múzeách majú aj železné zuby. Zodraté horné strany valčekov humenných hrablí nasvedčujú, že sa používali aj na odhŕňanie vymláteného obilia na mlatovisku. Dĺžka ich valčeka bola 50–60 cm, zubov 6–9 cm, hrabliska 120–150 cm. Zavedenie mláťačiek na obilie znamenalo ústup tohto náradia. V uhliarstve sa používali na vyhrabávanie uhlia a úpravu míle uhliarske hrable. Zhotovovali sa z jaseňového dreva. Do valčeka (vangy) dlhého 50–55 cm bolo osadených 7 silnejších, 25–30 cm dlhých zubov. Špecifickým nástrojom na lov rýb boli hrable, ktorými sa vyhrabávali na breh ryby nahnané na plytčinu. Boli podobné humenným hrabliam a medzi zubami mali prútený výplet;
2. jednoduché vodotechnické zariadenie na zachytávanie voľne sa plaviaceho dreva na riekach v blízkosti baní a hút. Prvé takéto hrable boli postavené v roku 1548 pri Banskej Bystrici.

Spôsob práce so zahrabovacími hrabľami. Omastiná, okr. Bánovce nad Bebravou. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto P. Slavkovský, 1973.
Spôsob práce so zahrabovacími hrabľami. Omastiná, okr. Bánovce nad Bebravou. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto P. Slavkovský, 1973.

AutorPeter Slavkovský

Literatúra

Hyčko, J.: Žatevné a mlatobné náradie. Martin 1973.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.