jačmeň

jačmeň https://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru //www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg 9. októbra 2017 7. februára 2024

jačmeň

obilnina z čeľade lipnicovitých. Patrí medzi najstaršie obilniny na svete a geograficky je veľmi rozšírená. Na území Slovenska bol známy už pred príchodom Slovanov. V minulosti sa pestoval ako krmovina, technická plodina, v horských oblastiach aj ako chlebové obilie. Pestoval sa ako jednoročná jarná, v menšej miere aj ako ozimná obilnina. Na Slovensku je historicky doložené pestovanie tzv. poloviny – miešaniny jačmeňa a ovsa. O pestovaní jačmeňa v jednotlivých oblastiach rozhodovali pôdno–klimatické, ale i trhové podmienky. Požiadavky trhu v druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia spôsobili, že sa na Slovensku pestovalo viac jačmeňa ako pšenice. V južných župách Slovenska pestovali najmä na veľkostatkoch kvalitný sladový jačmeň, ktorý bol vyhľadávaný na trhoch západnej Európy a tvoril surovinovú bázu sladovníckeho priemyslu pri výrobe piva. V tradičnej kuchyni sa spotrebúval vo forme krúp a múky;
(jarec, jarček) – hnisavý zápal žliazky na očnom viečku. Podľa tradičných názorov ho vyvolával prievan alebo urieknutie. Jeho tradičné liečenie vychádzalo z podobnosti so zrnom jačmeňa, ktorým do viečka na oku pichali. Tak sa ochorenie podľa princípov mágie prenieslo do zrna, ktoré zahodili do ohňa, na pec, cez hlavu do studne, za seba, do vody alebo sliepkam, aby bolo zničené.

AutorPeter Slavkovský

Pozri aj

Literatúra

Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. Do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.
Stoličná, R.: Etnokulinárny význam obilnín. In: Slovenský národopis, 1995, roč. 43, 287-300.