hračka

predmet určený na hranie, podporujúci rozvoj pohybových, duševných a socializačných schopností dieťaťa. Hračky sa podľa spôsobu použitia delia na napodobivé (zmenšené repliky predmetov, ktoré používajú dospelí) a prostriedkové, ktoré podnecujú pohybové a rozumové aktivity (športové pomôcky, skladačky a iné). V ľudovom prostredí na Slovensku prevažovali napodobivé hračky, zobrazujúce ľudí (bábika), zvieratá, pracovné zvukové, hudobné nástroje, dopravné prostriedky, zbrane. Deti sa často hrali s predmetmi, ktoré poskytovala príroda a okolité prostredie (vetvičky, kamienky). Predmety zámerne vyrábané ako hračky sa vyrábali buď podomácky, jednoduchými postupmi s použitím ľahko spracovateľných materiálov, alebo remeselne ako vedľajší produkt v dielňach hrnčiarov, džbankárov, stolárov, tesárov, debnárov, košikárov. Strediská špecializovanej hračkárskej výroby sa na Slovensku sformovali až koncom 19. a najmä v 1. desaťročiach 20. storočia. Medzi najznámejšie vyrábajúce drevené hračky patrili Stará Turá a okolie, Kunešov, Kyjatice, kde sa pri výrobe hračiek nadviazalo na technologické a ozdobné princípy miestnej výroby súsekov. Od začiatku 20. storočia domácu a remeselnú produkcia hračiek začal postupne vytláčať nástup hračkárskeho priemyslu.