ikona

(z gréckeho eikon – obraz)
náboženský obraz, predmet kresťanského kultu východného ortodoxného rítu. Z výtvarného hľadiska podriadený špecifickému kánonu, odlišnému od voľnejšieho západného uchopenia náboženskej tematiky. Centrom vzniku a rozvoja ikon bola Byzancia. Na Slovensku sa ikony vyskytujú najmä v oblastiach severovýchodného Slovenska, obývaných obyvateľstvom pravoslávneho a gréckokatolíckeho vyznania. Tvoria súčasť vybavenia cerkve, kde sa umiestňovali na ikonostas – priečku, ktorá delila svätyňu od lode alebo sa vešali na steny lode. Uctievali sa, bozkávali, nosili v procesiách. Nekupovali ich, ale vymieňali za dary alebo sa kostolu darovali. Najstaršie ikony pochádzajúce zo 16. storočia boli vyrobené v ukrajinsko–haličských dielňach a na naše územie prenikli v čase valaskej kolonizácie. Na neskorších ikonách zo 17. storočia, vyrábaných pre miestnych obyvateľov, sa už začali objavovať regionálne motívy sedliakov, šľachticov pri kartách, tanečníkov, hudcov. Objavovali sa najmä medzi prvkami zobrazenia Posledného súdu. Okrem neho patrili na Slovensku k častým námetom ikon znázornenia trojjediného Boha, žehnajúceho Krista, Madony s dieťaťom, svätcov Michala a Paraskieva. V 18. storočí ikonopis na Slovensku ovplyvnilo katolícke sakrálne umenie smerujúce k realizmu.