hydina

(hyd)
domestifikované vtáky z radu hrabavcov a zúbkozobcov chované pre mäso, vajcia, tuk i perie. Patria k nim sliepka (kura domáca), hus, kačica, holub i morka. Keďže v tradičnom chove sa hydina množila najmä podsádzaním oplodnených vajec, gazdiné chovali kohúta, gunára (húsera) i káčera. Vajcia získavali i výmenou (čaranie, frajmočenie vajec) a kúpou (morčacie vajcia). Podsádzali ich pod kvokajúcu sliepku (kvočku) alebo hus do prúteného koša (sedák, kukaňa). Množstvo a vlastnosti hydiny pri tom magicky zabezpečovali voľbou príhodného času (keď sa ľudia hrnuli z kostola) alebo určitým úkonom (aby boli husi chochlaté, žena mala pri podsádzaní na hlave škridlu). Vývoj mláďat sa odvodzoval od času znášky vajec a liahnutia: antonínkové kuriatka (vyliahnuté na Antona) alebo prokúpky (vyliahnuté na Prokopa) rástli rýchlo, húsa matejča (z vajca zneseného na Mateja) bolo nevyvinuté. Po vyliahnutí mláďatá niekoľko týždňov chovali pod dohľadom v miestnosti, neskôr na dvore pod košom – klonkou. Dospelú hydinu držali na dvoroch i v ohradách pri dome, kde ju aj kŕmili (obilniny, žihľava s otrubami, zvyšky jedál), husi sa aj pásli. V noci a v zime ju držali v kuríne či v maštali, kde bolo pre sliepky aj miesto na znášanie vajec. Husi a kačice sa zvykli v jeseni vykrmovať (štopať) kukuricou alebo šúľkami zo šrotu. Od konca 18. storočia sa na vidieku používalo spracované perie ako náplň do posteľných prikrývok. Dôležitým zdrojom príjmov bol v mnohých oblastiach (v 19. storočí Myjava, Orava a Turiec) predaj chovanej alebo skupovanej hydiny na trhoch. Na južnom a západnom Slovensku bol v jesennom období (okrem vlastnej konzumácie napríklad na Martina) rozšírený aj predaj pečených vykŕmených husí.