choroba
(nemoc, chorosť, neduh)
narušenie fyzickej, psychickej a sociálnej funkcie organizmu. Na príčiny chorôb boli počas vývoja tradičnej medicíny rôzne názory, ktoré ovplyvňovali výber liečebných praktík. Podľa názorov spätých s mágiou chorobu zapríčinilo porušenie určitého magického zákazu alebo nariadenia na ochranu zdravia. Chorobu mohol spôsobiť aj démon, napríklad v podobe žaby. S démonmi boli u všetkých Slovanov spájané mádra, hostec, lišaj, vred. Pretože vyslovenie názvu choroby mohlo démona privolať, nazývali ju nepriamo (epilepsiu ako bodaj spala). Predstavy o príčinách chorôb vychádzali aj z viery v škodlivosť kontaktu s mŕtvym. Z náboženstva pramenili názory o chorobe ako dôsledku hnevu alebo trestu nadprirodzených bytostí – mor, cholera ako boží trest. Choroba bola chápaná aj ako výsledok úmyselnej (porobenie) alebo neúmyselnej (urieknutie) negatívnej činnosti určitej osoby. Časť názorov vysvetľovala choroby racionálne, často však v spojení s nesprávnou príčinou: červy spájané s bolesťou zubov a iné. Zo skúseností vychádzali poznatky o vplyve podnebia, stravy, bývania, práce na vznik a šírenie chorôb. S jednou chorobou bolo spätých zväčša viac predstáv o jej príčine. V tradičnej medicíne vychádzala diagnostika choroby z vonkajších príznakov, ktoré boli často považované za chorobu. Často boli pod jeden tradičný názov zahrnuté viaceré choroby alebo jedna choroba mala viac názvov. Tradičné názvy chorôb vychádzali z príznakov (horúčka, žltačka), z názorov na príčinu (krtica, žaba) alebo z určitej podobnosti (kuria riť). Rovnako sa vyvíjali aj názory na príčiny chorôb hospodárskych zvierat.
narušenie fyzickej, psychickej a sociálnej funkcie organizmu. Na príčiny chorôb boli počas vývoja tradičnej medicíny rôzne názory, ktoré ovplyvňovali výber liečebných praktík. Podľa názorov spätých s mágiou chorobu zapríčinilo porušenie určitého magického zákazu alebo nariadenia na ochranu zdravia. Chorobu mohol spôsobiť aj démon, napríklad v podobe žaby. S démonmi boli u všetkých Slovanov spájané mádra, hostec, lišaj, vred. Pretože vyslovenie názvu choroby mohlo démona privolať, nazývali ju nepriamo (epilepsiu ako bodaj spala). Predstavy o príčinách chorôb vychádzali aj z viery v škodlivosť kontaktu s mŕtvym. Z náboženstva pramenili názory o chorobe ako dôsledku hnevu alebo trestu nadprirodzených bytostí – mor, cholera ako boží trest. Choroba bola chápaná aj ako výsledok úmyselnej (porobenie) alebo neúmyselnej (urieknutie) negatívnej činnosti určitej osoby. Časť názorov vysvetľovala choroby racionálne, často však v spojení s nesprávnou príčinou: červy spájané s bolesťou zubov a iné. Zo skúseností vychádzali poznatky o vplyve podnebia, stravy, bývania, práce na vznik a šírenie chorôb. S jednou chorobou bolo spätých zväčša viac predstáv o jej príčine. V tradičnej medicíne vychádzala diagnostika choroby z vonkajších príznakov, ktoré boli často považované za chorobu. Často boli pod jeden tradičný názov zahrnuté viaceré choroby alebo jedna choroba mala viac názvov. Tradičné názvy chorôb vychádzali z príznakov (horúčka, žltačka), z názorov na príčinu (krtica, žaba) alebo z určitej podobnosti (kuria riť). Rovnako sa vyvíjali aj názory na príčiny chorôb hospodárskych zvierat.
