mágia slova

viera vychádzajúca z predstavy o možnosti zmeniť realitu vypovedaným alebo graficky znázorneným slovom. Rozvinutými formami mágie slova sú zariekania, zaklínania, kliatby i nadávky, ale tiež želania a vinše. Z predpokladu o vzťahu medzi objektom a jeho názvom pochádza zákaz určité slová vysloviť, príkaz použiť ich len v určitých situáciách alebo názov nahradiť iným slovom či opisom. Na Slovensku boli bežné napríklad náhradné označenia diabla – pekelník, čierny, rožkatý. Keď sa mal spomenúť démon či striga, magicky sa zabránilo vypočutiu ich mien formulou kamene ti v ušiach. Nevyslovovali sa názvy niektorých chorôb, najmä ak bol za ich príčinu považovaný zásah negatívnych síl a nadprirodzených bytostí, alebo sa spomenuli náhradným označením (zlá choroba; bodaj by spala). Verilo sa, že ak sa mŕtvemu pri obliekaní prihovárajú menom, ľahšie môžu s jeho telom manipulovať. Prejavom viery v magickú silu slova je aj predstava, že ak človek začal komunikovať s nadprirodzenou silou, dostal sa do jej moci.