lišaj

lišaj

lišaj 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

lišaj

choroba kože, prejavujúca sa červenými páliacimi alebo drsnými svrbiacimi plochami. Podľa tradičných názorov ho spôsobovala nečistota, alebo sa na ľudí prenášal zo zvierat. V okolí Trenčína považovali mokrý a suchý lišaj aj za hostec z ostrej krvi. Ak bol lišaj spojený s predstavou démona sídliaceho v tele, obkrúžili ho uhlíkom, lápisom, ihlou a podobne, aby sa nešíril. Zariekaním – napríklad Lišaj, lišaj, dnes si ako misa, zajtra ako list, pozajtra ako ništ – v čase prechodu Mesiaca k novu ho zmenšovali. V Šariši ho odháňali prikladaním vlastných alebo detských výkalov. Lišaj často natierali močkou, rosou z okna, slinami nalačno, kolomažou, kobylím mliekom, šťavou z lastovičníka. Postihnutí sa umývali v odvaroch rastlín, v Gemeri aj v hostečných studničkách. Lišaj vo vlasoch, ako v Gemeri nazývali prašivinu, liečili umývaním v potoku na Veľký piatok a v odvare z ovsenej slamy.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Čižmář, J.: Lidové lékařství v Československu 2. Praha 1946.
Fándly, J.: Zelinkár. Martin 1978.
Jakubíková, K.: Ľudové liečenie. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 263-269.

Preskočiť na obsah