mŕtva kosť

(mŕtvica)
tvrdá, necitlivá podkožná hrča, najmä na rukách, na tvári, ale aj nad pätou. Podľa názorov vychádzajúcich z mágie ju spôsobil kontakt s mŕtvym ako nečistou silou. Mŕtvu kosť malo dieťa, ktorého matka sa v tehotenstve dívala na pohreb, alebo človek, ktorý jedol počas zvonenia na pohreb. Podľa magického princípu podobnosti ju liečili stieraním povrazom z obesenca i kosťou nájdenou na ceste. V Turci ju stierali ľudskou kosťou, o polnoci prinesenou z cintorína. Pomôcť malo i to, ak sa chorý pováľal po deviatich hroboch, ak si na mŕtvu kosť položil ruku mŕtveho toho istého krstného mena, alebo ak sa miestom na tele, na ktorom mal mŕtvu kosť, dotkol mŕtveho na rovnakom mieste. Pri zariekaní mŕtvej kosti v Gemeri do nej tri razy pichli kosťou. V Honte ju odstraňovali pichaním zobákom mŕtvej vlhy. Mŕtvu kosť natierali menštruačnou krvou i popolom z vŕby, zmiešaným s octom.