horúčka

horúčka

horúčka 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

horúčka

(hlavnička, úložnica)
zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C ako príznak mnohých ochorení. Podľa tradičných predstáv bola, rovnako ako zimnica, považovaná za samostatnú chorobu. Z mágie vychádzali liečebné praktiky, ktorými napríklad v okolí Komárna horúčku prenášali na pavúka uviazaného v šatke na krku. V Honte ju odniesli so šatami chorého do tretieho domu. Na Orave horúčku likvidovali uviazaním otcových spodných nohavíc cez hruď dieťaťa, na Horehroní okurovaním bylinami nazbieranými na Jána (24. jún). Racionálny význam malo prikladanie obkladov (umšľagov) z kyslej kapusty, z chrenových listov alebo z octu na čelo, dlane, hruď alebo chodidlá. Chorým dávali aj odvary z liečivých rastlín, najmä ak bola horúčka spojená s bolesťami hrdla, opuchom mandlí (takzvané spadnuté čapy). Na Spiši podávali chorému na zníženie horúčky mlieko, v ktorom sa vylúhoval konský trus.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Čajánková, E.: Liečenie. In: Banícka dedina Žakarovce. Bratislava 1956, 483-487.
Horváthová, E.: Ľudové liečenie. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 301-322.

Preskočiť na obsah