mágia

mágia

mágia 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

mágia

viera vychádzajúca z predstavy o vnútorných vzťahoch a podobnosti reálne nesúvisiacich javov, predmetov a procesov. V tradičných obradoch, obyčajoch i liečení sa uplatňuje viacero princípov takto chápanej závislosti javov. V zmysle mágie podobnosti (similárna, homeopatická mágia) sa rovnaké vyvolávalo rovnakým: aby bol pes strážiaci dom zlý a ostrý (ostražitý), dávali mu korenisté jedlá; chorý na žltačku mal pozerať do nádoby so žltým dnom, aby choroba odišla do nej a podobne. Alebo sa na dosiahnutie zámeru želaná udalosť napodobňovala (imitatívna mágia): aby sa statok na paši nestratil, pastieri opísali na zemi prútom kruh a na kružnicu zapichli drevené kolíky, čím sa mala zaručiť rovnaká súdržnosť stáda ako kolov na kružnici; na Štedrý deň gazdiná v podrepe chodila okolo stola nasledovaná deťmi, aby aj kvočka tak vodila svoje kurence. Alebo sa vlastnosť jedného celku cez jeho časť prenášala na iný celok (parciálna mágia): prostredníctvom rosy, prenesenej z jedného poľa na druhé, sa mala preniesť aj jeho úrodnosť. Veci, ktoré boli raz v kontakte, mali udržiavať imaginárne spojenie aj po vzájomnom oddelení: čo sa dialo s jednou časťou, dialo sa aj s druhou (kontaktná mágia). Zákony mágie sa tradične uplatňovali v praktikách sledujúcich konkrétny cieľ a boli rešpektované aj vo forme zákazov: mladé slobodné dievča si nesmelo na hlavu založiť podložku na úpravu účesu pod čepiec, lebo by do roka počalo nemanželské dieťa; gravidná žena sa nesmela dívať na požiar, aby dieťaťu na tvári neostala červená škvrna. Podľa cieľa, ktorý praktiky sledujú, možno hovoriť o mágii ľúbostnej, ochrannej, agrárnej, prosperitnej, očistnej.

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 985-1030.
Václavík, A.: Podunajská dedina v Československu. Bratislava 1925, 223-265.

Preskočiť na obsah