mádra

mádra

mádra 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

mádra

podľa tradičných názorov ochorenia maternice alebo žalúdka. Podľa najstaršej predstavy bol príčinou choroby tvor žijúci v oblasti pupka alebo žalúdka. Ak ho hostiteľ ťažkou prácou alebo ostrým jedlom podráždil, vysúval alebo sťahoval prstovité výbežky, čím človeku spôsoboval bolesť. V novších predstavách mala mádra podobu žaby sediacej na žalúdku, čím spôsobovala nevoľnosť alebo ju stotožňovali s maternicou, nazývanou matka. Mádru u žien tak považovali za chorobu spôsobenú pohybmi maternice, u mužov za chorobu žalúdka, hoci v Zamagurí verili, že aj muž má v tele matku, ale mŕtvu. U žien spadnutú matku liečili obkladmi z konského štiavu, z mačacej madry (kocúrnik) priloženými na brucho i okurovaním psou srsťou. Žena, ktorá už rodila, mohla pomáhať pri liečení mádry aj zariekaním. Ak bola mádra považovaná za chorobu žalúdka, liečili ju podávaním odvarov z rastlín a masážami.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zostavil J. Mjartan. Bratislava 1958.
Jakubíková, K.: Ľudové liečenie. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 263-269.
Krpelec, B.: Bardejov a okolie. Bardejov 1935.

Preskočiť na obsah