lámka

lámka

lámka 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

lámka

(reuma, lámavica, lúpanie)
svalový a kĺbový reumatizmus. Podľa tradičných predstáv lámku zapríčiňovalo opakované prechladnutie, prípadne hostec. Za typické prejavy ochorenia sa považovali bolesti kĺbov, znížená pohyblivosť, skľavenie končatín i kŕče. Lámku liečili vyhrievaním chorého v peci po upečení chleba, prikladaním obkladov z chrenových alebo brezových listov i z naparených otrúb. Súčasťou liečenia boli masáže a natieranie postihnutých miest na tele petrolejom, jazvečou alebo líščou masťou, liehom s vylúhovanou hlinou z mraveniska alebo vňaťou nadragule (ľuľkovec zlomocný). Za účinné boli považované aj kúpele v odvare z kosodreviny, kvetov ďateliny i dubovej kôry. Postihnuté miesto často pŕhlili pŕhľavou alebo sa chorí nechali poštípať mravcami. Pri veľkých bolestiach prikladali na postihnuté miesto pijavice alebo banky.

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj
Literatúra

Čižmář, J.: Lidové lékařství v Československu 2. Praha 1946.
Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zostavil J. Mjartan. Bratislava 1958.
Horváthová, E.: Ľudové liečenie. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 301-322.

Preskočiť na obsah