lámka

(reuma, lámavica, lúpanie)
svalový a kĺbový reumatizmus. Podľa tradičných predstáv lámku zapríčiňovalo opakované prechladnutie, prípadne hostec. Za typické prejavy ochorenia sa považovali bolesti kĺbov, znížená pohyblivosť, skľavenie končatín i kŕče. Lámku liečili vyhrievaním chorého v peci po upečení chleba, prikladaním obkladov z chrenových alebo brezových listov i z naparených otrúb. Súčasťou liečenia boli masáže a natieranie postihnutých miest na tele petrolejom, jazvečou alebo líščou masťou, liehom s vylúhovanou hlinou z mraveniska alebo vňaťou nadragule (ľuľkovec zlomocný). Za účinné boli považované aj kúpele v odvare z kosodreviny, kvetov ďateliny i dubovej kôry. Postihnuté miesto často pŕhlili pŕhľavou alebo sa chorí nechali poštípať mravcami. Pri veľkých bolestiach prikladali na postihnuté miesto pijavice alebo banky.