vred
(nežit, furunkel)
zápalové ochorenie kože a slizníc, prejavujúce sa bolestivými, hnisajúcimi zdureninami. V tradičnej medicíne rozlišovali napuchnutý vred, ešte nehnisajúci hluchý vred alebo krticu, tmavý pokolvar na nohách, hlbokú veržlinu pod pazuchou, ťažko hojivé osie hniezdo na krku a podobne. Vred v tele považovali za príčinu epilepsie, suchôt. Vred mohlo spôsobiť prejedenie, porobenie, porušenie zákazu sedieť na stole. Vred považovaný za démona vyháňali z tela zariekaním a gestom stierania, váľaním dieťaťa po troch hroboch a podobne. Krticu liečili dotykom s odrezanou nôžkou krta. Tečúce vredy utreli do šatky alebo do mince, ktoré zahodili. Kto ich zdvihol, dostal vredy. Vredy liečili aj ich umývaním v tečúcej vode na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Racionálny význam malo umývanie vredov odvarom repíka, orgovánu, i prikladanie kaše z masla, ražnej múky a mlieka, aby vred vyhnisal.
zápalové ochorenie kože a slizníc, prejavujúce sa bolestivými, hnisajúcimi zdureninami. V tradičnej medicíne rozlišovali napuchnutý vred, ešte nehnisajúci hluchý vred alebo krticu, tmavý pokolvar na nohách, hlbokú veržlinu pod pazuchou, ťažko hojivé osie hniezdo na krku a podobne. Vred v tele považovali za príčinu epilepsie, suchôt. Vred mohlo spôsobiť prejedenie, porobenie, porušenie zákazu sedieť na stole. Vred považovaný za démona vyháňali z tela zariekaním a gestom stierania, váľaním dieťaťa po troch hroboch a podobne. Krticu liečili dotykom s odrezanou nôžkou krta. Tečúce vredy utreli do šatky alebo do mince, ktoré zahodili. Kto ich zdvihol, dostal vredy. Vredy liečili aj ich umývaním v tečúcej vode na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Racionálny význam malo umývanie vredov odvarom repíka, orgovánu, i prikladanie kaše z masla, ražnej múky a mlieka, aby vred vyhnisal.
