mor

epidemická horúčkovitá choroba, prejavujúca sa nevoľnosťou, zvracaním, tmavými fľakmi a vredmi na tele. Podľa tradičných predstáv bol mor, ktorý po zemi roznášala Bohom poslaná smrť v podobe ženy, Božím trestom za hriešny život. Preto boli liečebnými a ochrannými praktikami modlitby, nosenie amuletov, procesie s obrazmi svätých. V Zamagurí verili, že mor zastaví oboranie chotára obce pluhom, ťahaným čiernymi býkmi-dvojčatami, ktoré poháňali chlapi-dvojčatá. Od konca 17. storočia mal ochranu pred epidémiami moru pod dohľadom štát. Ochrane a liečeniu boli venované aj príručky, najstaršia – Amulet. To jest: Zpráva krátka a potřebná o moru… – z roku 1644. V mestách boli chirurgovia, kúpeľníci, felčiari poverení hygienickým dohľadom. Obyvatelia mali často vetrať obydlia, vydymovať ich dymom z borievky a pušného prachu i octom naliatym na horúce kamene, žuť koreň archangeliky.