žltačka

žltačka

žltačka 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

žltačka

(ožlkel, zlátenica, žlutenica, žltá nemoc)
ožltnutie tela človeka ako vonkajší prejav ochorenia pečene. Podľa tradičných názorov bolo chorobou samotné ožltnutie. V Zemplíne si chorobu privolala žena, pozerajúca sa pred pôrodom alebo po ňom do zrkadla. V okolí Komárna človek, pozerajúci sa cez okno na mŕtveho v miestnosti. Za príčinu žltačky sa považovalo aj prechladnutie či skazená potrava. Tradičná medicína rozlišovala nevyliečiteľnú čiernu žltačku, ľahšiu zelenú a žltú žltačku. Pri liečení sa využívali najmä praktiky na základe mágie podobnosti. Chorého kúpali v odvaroch z rastlín so žltými kvetmi (vratič, záružlie a iné). Na Orave si uviazal okolo krku žltú šatku. Mal nosiť zlatú obrúčku alebo piť víno, v ktorom bola namočená. Racionálny význam malo dodržiavanie diéty, požívanie medu, brezovej vody, vína vareného s koreňom kosatca, s hromovým korením (asparágus lekársky) a podobne.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Čajánková, E.: Liečenie. In: Banícka dedina Žakarovce. Bratislava 1956, 483-487.
Horváthová, E.: Ľudové liečenie. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 301-322.
Watzka, J.: Zbierka ľudových lekárskych receptov. In: Slovenský národopis, roč. 19, 1971, č. 2, 309-320.

Preskočiť na obsah