žltačka

(ožlkel, zlátenica, žlutenica, žltá nemoc)
ožltnutie tela človeka ako vonkajší prejav ochorenia pečene. Podľa tradičných názorov bolo chorobou samotné ožltnutie. V Zemplíne si chorobu privolala žena, pozerajúca sa pred pôrodom alebo po ňom do zrkadla. V okolí Komárna človek, pozerajúci sa cez okno na mŕtveho v miestnosti. Za príčinu žltačky sa považovalo aj prechladnutie či skazená potrava. Tradičná medicína rozlišovala nevyliečiteľnú čiernu žltačku, ľahšiu zelenú a žltú žltačku. Pri liečení sa využívali najmä praktiky na základe mágie podobnosti. Chorého kúpali v odvaroch z rastlín so žltými kvetmi (vratič, záružlie a iné). Na Orave si uviazal okolo krku žltú šatku. Mal nosiť zlatú obrúčku alebo piť víno, v ktorom bola namočená. Racionálny význam malo dodržiavanie diéty, požívanie medu, brezovej vody, vína vareného s koreňom kosatca, s hromovým korením (asparágus lekársky) a podobne.