široký komplex folklórnych javov slovesnej, hudobnej, tanečnej a dramatickej povahy, ktorých nositeľmi sú deti. Tradične tento pojem zahŕňa folklór detí aj folklór pre deti, ktorý deti preberajú od dospelých už od najnižšieho veku. Je jednou z najživších zložiek folklóru, v… čítať ďalej
súbor nábytku slúžiaci deťom v ranom veku. Z funkčného hľadiska sa člení na odpočinkový a pomocný. Do odpočinkového patria predovšetkým kolísky. Druhú skupinu tvorí nábytok, pomocou ktorého sa dieťa učilo sedieť, stáť a chodiť. Na sedenie slúžila sedačka, ktorá mala zvyčajne podobu… čítať ďalej
súbor odevných súčastí detí do veku, kým nezačali nosiť odev dospelých. Prvým odevom novorodencov bola plienka. Dieťa po okúpaní zavinuli do viacerých plienok a ovinuli povojníkom. Pevné povitie malo zaručiť rovný rast dieťaťa. Novším spôsobom bolo zavinutie do perinky. Po… čítať ďalej
spôsob úpravy vlasov detí. Účes chlapcov a dievčat bol odlišný. V minulosti začali chlapcom strihať vlasy, až keď zavŕšili rok (niekde 3 roky). Súviselo to s poverou, že dieťa, ktorému ostrihajú vlasy skôr, bude hlúpe, choré. Chlapcom strihali vlasy doma, poväčšine naokrúhlo alebo… čítať ďalej
(divir) príbuzenský termín pre mužovho brata, švagra. Zanikajúci príbuzenský názov. Známy aj v iných slovanských jazykoch. S názvami zolva, nevesta, vyjadroval diferencované postavenie príslušníkov strednej generácie vo veľkorodine. Spolu s termínom zolva sa v 19. a začiatkom 20. storočia vyskytoval v regióne Oravy a… čítať ďalej
(nona) feudálna naturálna renta; daň vo výške 1/9 poľnohospodárskej produkcie poddaných odvádzaná zemepánovi. Zavedený v 14. storočí podľa vzoru cirkevného desiatku. Spočiatku sa vyberal v naturáliách spoločne s desiatkom, napríklad z obilia priamo na poli, neskôr prevládali v naturálnom, peňažnom alebo robotnom ekvivalente, podľa dohody… čítať ďalej
účelová stavba alebo priestor na vykonávanie domáckej alebo remeselnej výroby. Bola vybavená pracovnými prostriedkami – náradím, nástrojmi, strojmi a trvale zabudovaným zariadením. Osobitnými druhmi dielní boli napríklad garbiarne, hámre, mlyny, píly, valchy, stupy, záboje, mangle, vyhne, farbiarne, papierne. Na povolenie… čítať ďalej
výšivka zhotovená vypichnutím, vystrihnutím a obšitím dierok podľa predkresleného vzoru. Dierky rozličných tvarov sa nechávajú prázdne alebo sa vypĺňajú gatrami. Podľa zdobného princípu patrí k prelamovaniu. V Európe známa pod názvom anglické vyšívanie alebo madeira. V ľudovom prostredí sa presadila najmä na… čítať ďalej
žena v období dospievania, ktoré sa podľa tradície na vidieku začínalo po skončení povinnej školskej dochádzky. Na rozdiel od mládenca prežívala dievka kratšiu fázu dospievania a relatívne skoro vstupovala do manželstva (v priemere 16.–18. rok života). Vstup do manželstva predstavoval hornú hranicu… čítať ďalej
(vienok, na kašu, na beluše, oplakávanie panenstva, pierkoviny) predsvadobný obyčaj potvrdzujúci vylúčenie mladuchy zo spoločenstva slobodných dievok. Konala sa v dome mladuchy zvyčajne v predvečer sobáša. Mala vážny obradový charakter. Jej podstatou bol spev obradových svadobných piesní (rozluky, odberanky, na zore) s motívmi… čítať ďalej
odevné súčasti, pokrytie hlavy, obuv a odevné doplnky, ktoré tvorili súbor odevu slobodných žien od pohlavnej dospelosti (asi od veku 12 rokov) do vydaja. Medzi odevom dievok a vydatých žien nebolo podstatných rozdielov, nosili rovnaké odevné súčiastky. Rozdiel sa prejavoval len… čítať ďalej
organizovaná skupina slobodných dievčat. Na dedinách boli zaužívané zvykové praktiky, potvrdzujúce prechod dospievajúcich dievčat (14-15 ročných) do skupiny dievok. Museli preukázať „znaky dievoctva“, ku ktorým patril primeraný odev (matky ich začali parádiť), vzhľad a správanie, ale aj pribratie do skupiny –… čítať ďalej
účes a pokrytie hlavy slobodných žien od pohlavnej zrelosti (asi od veku 12 rokov) do vydaja. Základom účesu boli dozadu sčesané vlasy, v strede hlavy rozdelené pútcom na dve časti, na temene spojené a zapletené. V 19. storočí bol na celom… čítať ďalej
miery na meranie dĺžky a vzdialenosti. Vychádzali z rímskeho merného systému. Od 16. storočia sa v južnej časti Slovenska používala aj turecká miera aršín. Do zavedenia metrického systému v roku 1876 sa používali uhorské kráľovské a viedenské miery. Z ľudského tela boli odvodené miery… čítať ďalej
sedem dní od pondelka do nedele. V tradičných predstavách o týchto dňoch sa spájala stredoveká kresťanská a staršia predkresťanská koncepcia ich duchovného využitia: počítaním od pondelka sa určili dni šťastné (párne) a nešťastné (nepárne), podľa gramatického rodu názvu dni mužské a ženské…. čítať ďalej
(mrchovisko, lichvací cinter, zdochlinisko, zdochlinec, dektír, skapárna, rasovňa) miesto na zakopávanie uhynutých zvierat. Spravidla to bol obecný pozemok, na ktorom sa nič nepestovalo a nepáslo, prípadne ohradený či vymedzený označený vysadenými stromami, bývalé hlinisko alebo močaristá lúka. Uhynutý dobytok a… čítať ďalej
(lichvací trh, dobytčí jarmok) Výročný trh na hovädzí dobytok; predávali sa na ňom aj menšie hospodárske zvieratá (ošípané). Poriadali sa obvykle v termíne výkladných trhov. Konské a ovčie trhy sa konali spolu s dobytčími trhmi alebo v osobitných dňoch. Vzhľadom na agrárny charakter… čítať ďalej
chov dobytka praktizovaný ako neoddeliteľná súčasť poľnohospodárstva. Pri pestovaní plodín, z ktorých krmoviny najvýznamnejšie podmieňovali vývoj dobytkárstva, sa dobytok využíval najmä ako ťažná sila pri obrábaní pôdy. Oproti extenzívnemu pastierstvu bolo dobytkárstvo vyšším stupňom živočíšnej výroby, keďže okrem pasenia využívalo pri… čítať ďalej
opatrovanie starých ľudí do ich smrti. Starostlivosť o starých rodičov bola zväčša úlohou detí v ich domácnostiach a spájala sa s ňou spravidla aj povinnosť vystrojiť im pohreb. Najčastejšie ostali rodičia či rodič po rozdelení rodiny a deľbe majetku v rodine jedného z detí,… čítať ďalej
sprostredkovanie sobáša osobou, ktorá vybrala alebo upozornila na vhodných manželských partnerov. Robilo sa na požiadanie rodičov, ktorí hľadali manželského partnera pre svoje deti, alebo na žiadosť osoby, ktorá chcela uzavrieť manželstvo. Uplatňovalo sa najmä u tých osôb, ktoré mali z rôznych dôvodov… čítať ďalej
(kojenie, pridájanie, pľekanie, pľaganie, prse dávať) živenie dieťaťa materským mliekom. V tradičnej kultúre bolo nenahraditeľným spôsobom výživy do prvého roka života dieťaťa, často aj dlhšie. V strave dojčiacej matky prevládali jedlá, ktoré mali podľa ľudových predstáv zabezpečiť dostatok mlieka. Prispieť mali aj magické… čítať ďalej
(pôdoj) získavanie mlieka z vemena dojných zvierat. Dojenie kráv v maštaliach bolo prácou najmä žien. Pri dojení sedeli na nízkych stolčekoch alebo klátikoch. Kravy dojili z bočnej strany do šechtára držaného medzi kolenami. Ovce na salašoch dojili bačovia a pastieri-dojčiari v strunge. Prvé dojenie… čítať ďalej
hrnčiarska, kameninová , smaltovaná, prípadne plechová zostava 2 až 15 hlbších či plytších, rôzne veľkých okrúhlych misiek, pospájaných do rôznych tvarov (hrozno, trojuholník). Používala sa na pečenie doliek a lievancov. Na Slovensku boli najobľúbenejšie a najrozšírenejšie hrnčiarske, hnedo alebo zeleno glazované dolkárne…. čítať ďalej
regionálne skupiny v rozličných oblastiach Slovenska. Svoje pomenovanie dostali od obyvateľov vyššie položených oblastí. Oblasti obývané dolniakmi boli dolniaky, nemajú však presne vymedzené hranice a navyše sú tieto hranice pohyblivé. Protikladom sú horniaci. Pomenovanie dolniak-horniak sa odvíja od miestneho vnímania polohy… čítať ďalej
zhotovovanie predmetov výrobcom v jeho obydlí na vlastné použitie alebo ako jeho hlavné, vedľajšie či doplnkové zamestnanie. Táto činnosť sa nazývala aj domáca alebo domácka práca, domáca alebo podomácka výroba, domáci, domácky alebo ľudový priemysel. Domácka výroba existovala na území Slovenska… čítať ďalej
osoba či skupina osôb, ktoré spája spoločné bývanie v tom istom priestore v rovnakom čase, spoločné hospodárenie, prípadne rodinné či príbuzenské zväzky. Domácnosť nie je totožná s rodinou, hoci v 21. storočí dominujú v spoločnosti rodinné domácnosti s tzv. jednoduchou rodinou (zloženou z rodičov či jedného… čítať ďalej
šľachtická pôda obhospodarovaná zemepánom vo vlastnej réžii. Strediskom dominikálu bolo šľachtické sídlo, ku ktorému patrili pozemky, rozličné úžitky a príjmy, najmä obrábané pozemky (dvory), ladom ležiaca pôda, lúky, pastviny, lesy, záhrady, vinice, vodné toky, rybníky, podiely v spoločných lesoch a pastvinách… čítať ďalej
príslušnosť k obci potvrdená domovským listom. Právny pomer určitej osoby k určitej obci založený zákonom z roku 1871. Získavalo sa narodením (u manželských detí podľa domovského práva otca, u nemanželských podľa miesta narodenia), vydajom, prijatím do obce, získaním verejného úradu. Na jeho základe vznikal nárok… čítať ďalej
v tradičnom roľníckom spoločenstve zamestnanie mimo vlastného hospodárstva ako vedľajší zdroj príjmu. S témou doplnkových zamestnaní sa vyskytujú v odborných prácach termíny neroľnícke, mimoroľnícke, vedľajšie zamestnanie, dvojzamestnanosť, viaczamestnanosť, poloroľník a kovoroľníctvo. Vzťah medzi príjmami z roľníctva a z doplnkových zamestnaní sa vývinovo menil. Názov sa… čítať ďalej
premiestňovanie nákladov pomocou mechanizmov, dopravných prostriedkov alebo záprahom, ktoré sú hnané ľudskou silou alebo silou zvierat. Do tejto skupiny patria všetky kolesové dopravné prostriedky – fúriky, dvojkolesové vozíky, vozy; ďalej sem patria sane a sánky, zvlače, člny a plte. Dopravu… čítať ďalej
predmety a mechanické prostriedky uľahčujúce prepravu nákladov a osôb. Delia sa na dopravné prostriedky slúžiace človeku na transport nákladov alebo osôb. Do tejto skupiny patria napríklad bisahy, chodule alebo snežnice. Inú skupinu tvoria vláčivé dopravné prostriedky ako sane, sánky a… čítať ďalej
(6. február) svätica z Kapadócie. Žila na konci 3. a začiatku 4. storočia, pre kresťanskú vieru bola prenasledovaná, mučená ohňom, na škripci a nakoniec sťatá. Jej znakmi sú: košík s kvetmi, zelený veniec, ruže v rukách alebo vo vlasoch, košík s tromi ružami a… čítať ďalej
(dochovica, šupka, župka) viazanica slamy, trstiny alebo šachora používaná v tradičnom staviteľstve na pokrytie strechy. Došky sa vyrábali z ručne mlátenej ražnej slamy alebo z tenkých stebiel trstiny zbavených lístkov. Šachor sa zvlášť neupravoval. Ich výrobou sa zaoberali zvláštni výrobcovia alebo si ich… čítať ďalej
(obžinkové, homoľové) druh kalendárnych obradových piesní, ktoré sa spievali iba na dožinky. Žnice a ženci ich spievali v rôznych situáciách oslavy: pri nesení a odovzdávaní dožinkového venca gazdovi, ktorý si ich najal na žatvu, ale aj v rámci zábavy. Spievalo sa skupinovo… čítať ďalej
(žencovský veniec) veniec uvitý na záver žatevných prác. Symbol úrody obilia, spojený s magickou predstavou o jej opakovanom zmnožení. Žnice ho plietli v posledný alebo predposledný deň žatvy zo všetkých druhov zožatého obilia, do ktorých vplietali poľné, neskôr papierové kvety a stužky. Veniec… čítať ďalej
(obžinky) slávnosť po skončení žatvy. Pôvod majú v predkresťanských dobách, keď sa hospodárska prosperita pripisovala nadprirodzeným silám. Bohatstvo roľníckych hospodárstiev v nasledujúcom roku mali v magickom zmysle zabezpečiť úkony pri každom zbere zrelého obilia: posledné klasy sa nechávali na poli, posledný snop mal… čítať ďalej
(šarkan) fantastické zviera podobné jašterovi s krídlami netopiera, s jednou alebo viacerými hlavami chrliacimi z pysku oheň, s jedovatou krvou. V kresťanskej tradícii je jeho premožiteľom svätý Juraj. V slovenských poverových predstavách vystupuje v jeho podobe aj satan, černokňažník (ten často na drakovi lieta) a strigôň. Drakom… čítať ďalej
typ kónického kôrového ľudového klarinetu. Kôra sa olupuje z vŕby. Je dlhý 30 – 60 cm, v hornej časti je hrubý 12 -16 cm a v dolnej 1 – 3,5 cm. Do zakrútenej kôrovej trubice s funkciou zvuk zosilňujúcej ozvučnice je vsunuté 9 cm dlhé husie brko. Na… čítať ďalej
nízka drevená obuv. Existovali dva druhy drevákov: celodrevené, vydlabané z jedného kusa dreva a čiastočne drevené, s drevenou podošvou a koženým zvrškom. Dreváky si ich nositelia vyrábali sami. Celodrevené dreváky sa vyskytovali najmä na západnom Slovensku. Nosili ich muži aj ženy ako… čítať ďalej
hudobné združenie, ktoré pozostáva len z drevených sláčikových nástrojov. Tak sa nazýva muzika na Orave, Kysuciach a Liptove. Skladá sa z 1 – 2 huslí, prípadne väčšieho nástroja, ktorý hrá v jednoduchom rovnakom rytme akordický, harmonický sprievod. K nim sa pripája väčšia sprievodná basička…. čítať ďalej
drevená sakrálna stavba k bohoslužobným účelom. Na Slovensku v závislosti od geografických, konfesionálnych, historických a ďalších činiteľov sú zastúpené štyri základné typy drevených kostolov. Najstarší z nich reprezentujú rímskokatolícke kostoly z Tvrdošína (polovica 15.storočia), Zábreže (koniec 15.storočia), Hervartova (1493-1496), ktorých stavitelia pretlmočili do dreva… čítať ďalej
grafická technika založená na tlači z výšky pomocou štočku, vyrezaného z pozdĺžneho kusa dreva podľa letokruhov listnatých stromov (hruška, jabloň, orech). Matrica vznikla odstránením plôšok dreviny neurčených na tlač nožíkom a dlátkom. Technika prenášania obrazca, ktorá bola u drevorezu a drevorytu rovnaká, spočívala… čítať ďalej
(drevotár, drvotár, rubár) lesný robotník, pracujúci zväčša sezónne pri ťažbe dreva. Do 18. storočia, v ktorom sa začala používať ručná píla, drevorubači pracovali vo dvojiciach. Potom tvorili pracovné skupiny, ktoré boli zložené prevažne z rodinne alebo susedsky spriaznených mužov. Skupinu viedol a… čítať ďalej
zamestnanie, zaoberajúce sa ťažbou a dopravou dreva. Rozvinuté bolo v oblastiach bohatých na lesy a so splavnými riekami, využívanými na dopravu dreva, a to v povodí Váhu od Trenčína na sever, na Pohroní, v Slovenskom Rudohorí, v severnom Šariši a Zemplíne. Spočiatku malo drevorubačstvo… čítať ďalej
(xylografia) grafická technika založená na tlači z výšky pomocou matrice získanej z kusa priečne zrezaného dreva (zimozel). Obrazce vznikali odstránením dreviny nevytlačených plôšok pomocou sústavy rydiel. Na rozdiel od drevorezu technika drevorytu umožňovala jemnejšie modelovanie a dôslednejšiu kresbu. Spôsob obrazca bol založený… čítať ďalej
vandrovný opravár hrnčiarskeho a plechového riadu drôtovaním, nitovaním a letovaním. Za zárobkom chodil sám, s učňom džarkom – chlapcom od 11 rokov, alebo so skupinou drotárov. Drotári pracovali za peniaze, naturálie a stravu. Vandrovky trvali jeden, niekedy dva roky, pokiaľ… čítať ďalej
remeselnícke piesne s tematikou života a práce drotárov a ich rodín. Sú to zväčša lyrické a lyricko-epické piesne rozlúčkové, piesne o ťažkostiach vandrovného života drotárov, piesne s ľúbostnou i sociálnou tematikou a vysťahovalecké piesne. Rozšírené boli najmä v oblastiach, odkiaľ odchádzalo najviac… čítať ďalej
podomové opravovanie kuchynského riadu drôtom, zhotovovanie a predaj výrobkov z plechu a drôtov. Vandrovné zamestnanie, ktorého vznik v 18. a 19. storočí podnietili zlé hospodársko-sociálne pomery v okolí Trenčína a na Kysuciach, odkiaľ v 18. storočí odchádzali muži za prácou… čítať ďalej
