drevorubačstvohttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
drevorubačstvo
zamestnanie, zaoberajúce sa ťažbou a dopravou dreva. Rozvinuté bolo v oblastiach bohatých na lesy a so splavnými riekami, využívanými na dopravu dreva, a to v povodí Váhu od Trenčína na sever, na Pohroní, v Slovenskom Rudohorí, v severnom Šariši a Zemplíne. Spočiatku malo drevorubačstvo formu klčovania lesov pri získavaní pôdy, ťažby dreva ako stavebného materiálu a suroviny na výrobu náradia nástrojov a bolo úzko spojené s roľníctvom. Samostatným zamestnaním sa stalo v stredoveku v spojitosti s potrebou dreva pre baníctvo a hutníctvo. Drevorubači boli osobitnou kategóriou zamestnancov baní a hutí, ktorí užívali aj banské slobody. Od 16. storočia vznikali handle (samostatné drevorubačské osady). Pracovné povinnosti i práva ich obyvateľov upravovali osobitné zmlvy. Drevorubačské práce boli aj súčasťou poddanských povinností. Na Pohroní, Kysuciach, Orave, Spiši, v Gemeri, Šariši a Zemplíne sa drevorubačstvo rozšírilo 18. storočí. V týchto oblastiach, najmä ak tamojšie poľnohospodárstvom bolo nevýnosné, sa drevorubačstvo stalo dôležitým doplnkovým zamestnaním. Práca drevorubačov (stínanie stromov, odkôrovanie kmeňov, ich pílenie, štiepanie, približovanie dreva) bola fyzicky ťažká, vykonávaná predovšetkým v zime a na jar. Pri práci v lese používali jednoduché nástroje: sekery, drevené a železné kliny, lúpače kôry, kyjanice, štipáky, od 18. storočia píly. Jednu partiu (veľká skupina drevorubačov) tvorilo niekoľko 4–5-členných skupín. V každej boli dvaja piliari a sekeráši (jeden pomáhal piliarom pri podtínaní), piaty člen lúpal kôru. Z miesta ťažby sa drevo dopravovalo vo forme celých kmeňov alebo pílením a štiepaním rozdelené na metrovinu, siahovinu. V prípade, ak bolo drevo určené na pálenie dreveného uhlia a na výrobu šindľov, ostávalo v lese a uhliari, šindliari ho dopravovali sami. Z miest ťažby približovali drevo do dolín, k potokom a cestám spúšťaním po svahoch, v žľaboch na spúšťanie dreva (šmyk, rizňa), ťahaním pomocou dobytka, koní, sánok s ľudským poťahom. Ďalej drevo dopravovali po vode (spúšťaním vo vodných šmykoch, voľným plavením, plavením na pltiach) a po cestách (furmani), neskôr aj po železnici.
Apáthy,Š.: Drevárstvo v okolí Bardejova. In: Sedlák, I. a kol.: 60 rokov Šarišského múzea v Bardejove. Bardejov 1967, 245-333. Apáthy, Š.: Drevorubačstvo a spôsoby spracovania dreva. In: I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 276-349.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.