drotár

vandrovný opravár hrnčiarskeho a plechového riadu drôtovaním, nitovaním a letovaním. Za zárobkom chodil sám, s učňom džarkom – chlapcom od 11 rokov, alebo so skupinou drotárov. Drotári pracovali za peniaze, naturálie a stravu. Vandrovky trvali jeden, niekedy dva roky, pokiaľ nenašetrili dosť peňazí. Domov sa vracali na Vianoce. Najbiednejší robili len opravy. Lepšie zarábali tí, ktorí okrem toho aj predávali drôtené a plechové výrobky. Najmajetnejší vlastnili samostatné dielne. Charakteristickým doplnkom drotára bol kotúč drôtu na pleci, drevená krošňa (klamfa, branka) na chrbte a kapsa na náradie. Postava drotára sa stala námetom pre tvorbu umelcov (V. Medňanský, M. Aleš, M. Benka, J. Palárik, P. Horov, F. Lehár).