detský folkór
široký komplex folklórnych javov slovesnej, hudobnej, tanečnej a dramatickej povahy, ktorých nositeľmi sú deti. Tradične tento pojem zahŕňa folklór detí aj folklór pre deti, ktorý deti preberajú od dospelých už od najnižšieho veku. Je jednou z najživších zložiek folklóru, v ktorej ako hlavný princíp dominuje hra. Ovplyvňujú ho kultúrne základy rodinnej, regionálnej i všeobecne národnej tradície, ale aj súčasnej kultúry spoločenstva, určované súradnicami konkrétnej vekovej kategórie aj prístupnosťou a vplyvom mediálnych prostriedkov šírenia kultúry. Na vidieku sa dlhšie ako v mestskom prostredí zachovávali tradičné lokálne prejavy. K folklóru pre deti patria najmä tradičné uspávanky, riekanky, prekáračky spojené so zábavou a výchovou najmladších detí, často sa sem zahŕňajú vinše či piesne detí/žiakov spojené s tradičnými zvykmi (Vianoce, Nový rok, betlehemské, trojkráľové hry, fašiangy, gregorácie, blažejácie). Folklór detí charakterizuje najmä bohatá fantázia, rytmus, slovné hry, humor, dialógy, napodobňovanie zvukov, často paródie, nonsens, prelínanie žánrov (hádankové a nonsensové vtipy, humorno-hororové hádanky), spojenie starších a novších tematických vrstiev aj tradičných a mimofolklórnych prvkov, rýchla výmena a aktualizácia obsahov. Patrí sem slovesný folklór – riekanky, vyčítanky, prekáračky, hádanky, jazykolamy, vymyslené prozaické príbehy, obsahy filmov, často s nonsensovými aj hororovými prvkami, piesňový folklór spojený s detskými hrami a tancami, ktoré uplatňujú potrebu rytmického pohybu detí, dramatické hry s dialógom reflektujúce vzťahy k ľuďom, zvieratám, či parodujúce život dospelých (napríklad svadba), hry inšpirované médiami aj filmami (na partizánov, Indiánov). V súčasnosti sa naplno využívajú PC hry, online komunikácia.
Pieseň k hre na chleby. Podkonice (okr. Banská Bystrica), 1961.