doplnkové zamestnanie

v tradičnom roľníckom spoločenstve zamestnanie mimo vlastného hospodárstva ako vedľajší zdroj príjmu. S témou doplnkových zamestnaní sa vyskytujú v odborných prácach termíny neroľnícke, mimoroľnícke, vedľajšie zamestnanie, dvojzamestnanosť, viaczamestnanosť, poloroľník a kovoroľníctvo. Vzťah medzi príjmami z roľníctva a z doplnkových zamestnaní sa vývinovo menil. Názov sa javí nejednoznačný v prípadoch, keď neroľnícke zamestnania nadobudli pre jednotlivcov funkciu hlavného príjmu a hlavného zamestnania. Viaczamestnanosť roľníctva sa prejavovala najviac v skupine vlastníkov pôdy do 5 ha a ich rodinných príslušníkov. Na Slovensku existovala už za feudalizmu, v období kapitalizmu mala masový charakter. Vzhľadom na odvetvovú situáciu trhu práce v predsocialistickom období medzi neroľníckymi zamestnaniami prevažovali robotnícke zamestnania v poľnohospodárstve, zamestnania vo forme podomového obchodu, domáckej výroby, drobných remesiel. Vzhľadom na nedostatok lokálnych pracovných príležitostí väčšina doplnkových zamestnaní bola založená na migrácii obyvateľstva. Následkom združstevňovania a poštátnenia poľnohospodárstva po 2. svetovej vojne príjmy zo súkromného obhospodarovania pôdy voči trvalému zamestnaniu v rôznych odvetviach hospodárstva znamenali väčšinou už len doplnok rodinného dôchodku. Pre príslušníkov skupín s dvojakou ekonomickou základňou, kde sa vyskytuje roľníctvo, sa začali používať odborné termíny: kovoroľníci, stavoroľníci, dopravoroľníci, úradníci–roľníci. Používanie termínu kovoroľníctvo však nie je jednotné, vyskytuje sa aj na označovanie kombinácie príjmov roľníctva a tradičných doplnkových zamestnaní.