dochovanie

dochovanie

dochovanie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

dochovanie

opatrovanie starých ľudí do ich smrti. Starostlivosť o starých rodičov bola zväčša úlohou detí v ich domácnostiach a spájala sa s ňou spravidla aj povinnosť vystrojiť im pohreb. Najčastejšie ostali rodičia či rodič po rozdelení rodiny a deľbe majetku v rodine jedného z detí, zväčša u najmladšieho, miestami u najstaršieho syna. Tomuto za dochovanie zostal zväčša rodičovský dom, či bol odmenený inou nehnuteľnosťou. Ak deti zomreli skôr ako rodičia, dochovali ich manželskí partneri detí, najčastejšie nevesta či ich vnuci. Inou možnosťou bolo, že sa deti o rodičov starali striedavo každý vo svojej domácnosti alebo na výmenku. Ľudia bez potomkov riešili situáciu tým, že sľúbili majetok či odkázali ho v testamente osobe, ktorá ich dochová (členovia príbuzenstva, no i nepríbuzní ľudia z dediny); inú možnosť predstavovala adopcia. Zmenu prinieslo zavedenie starobných dôchodkov v polovici 20. storočia.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Ratica, D.: Miesto starých ľudí v rodinnom a spoločenskom živote slovenskej dediny. In: Slovenský národopis, roč. 38, 1990, č. 1-2, 39-44.
Salner, P.: K postaveniu osôb v dôchodkovom veku v súčasnej vidieckej rodine (Na príklade materiálu zo stredného Slovenska). In: Slovenský národopis, roč. 31, 1983, č. 3-4, 524-533.
Švecová, S.: Príbuzenské vzťahy v Čičmanoch a postavenie ženy v rodine. In: Slovenský národopis, roč. 15, 1967, č. 3, 321-385.

Preskočiť na obsah