drevorubač
(drevotár, drvotár, rubár)
lesný robotník, pracujúci zväčša sezónne pri ťažbe dreva. Do 18. storočia, v ktorom sa začala používať ručná píla, drevorubači pracovali vo dvojiciach. Potom tvorili pracovné skupiny, ktoré boli zložené prevažne z rodinne alebo susedsky spriaznených mužov. Skupinu viedol a zmluvy medzi drevorubačmi a majiteľmi lesov sprostredkúval predák (faktor). Drevorubači sa buď vracali denne domov (ak bolo šlog – miesto, na ktorom práve pracovali – blízko ich bydliska), alebo chodili na týždňovky, prípadne na celú sezónu do lesov. Dlhodobý pobyt mužov mimo bydliska a hospodárstva vplýval na spôsob života jednotlivých rodín i celej obce: o hospodárstvo sa starali a deti vychovávali ženy a starí členovia rodiny. Drevorubači pracovali od východu do západu slnka a mali len prestávky na jedenie. Na bývanie im v lesoch slúžili sezónne obydlia z dreva (krám). V čase oddychu ručne zhotovovali úžitkové predmety z dreva.
lesný robotník, pracujúci zväčša sezónne pri ťažbe dreva. Do 18. storočia, v ktorom sa začala používať ručná píla, drevorubači pracovali vo dvojiciach. Potom tvorili pracovné skupiny, ktoré boli zložené prevažne z rodinne alebo susedsky spriaznených mužov. Skupinu viedol a zmluvy medzi drevorubačmi a majiteľmi lesov sprostredkúval predák (faktor). Drevorubači sa buď vracali denne domov (ak bolo šlog – miesto, na ktorom práve pracovali – blízko ich bydliska), alebo chodili na týždňovky, prípadne na celú sezónu do lesov. Dlhodobý pobyt mužov mimo bydliska a hospodárstva vplýval na spôsob života jednotlivých rodín i celej obce: o hospodárstvo sa starali a deti vychovávali ženy a starí členovia rodiny. Drevorubači pracovali od východu do západu slnka a mali len prestávky na jedenie. Na bývanie im v lesoch slúžili sezónne obydlia z dreva (krám). V čase oddychu ručne zhotovovali úžitkové predmety z dreva.