• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

háčkovanie

(heklovanie) spôsob pletenia tvorbou očiek pomocou háčika. Na území Slovenska sa háčkovaniu obuvi (kopytcia, v okolí Modrého Kameňa papuče) a rukavíc venovali muži. Vo vidieckom prostredí sa ženy začali zaoberať háčkovaním na konci 19. storočia pod vplyvom školskej výučby. Od toho… čítať ďalej

had

plaz z radu hady (latinsky Serpentes). V tradičných predstavách súvisiacich s hadom prevažujú prvky kultu predkov. Za domového hada (gazda domu, hospodár, starý gazda, starý dedo) sa považoval šedý alebo biely had, žijúci v blízkosti domu či pod jeho prahom, v stene, v komore, ktorý bol… čítať ďalej

hádanky

metaforické a metonymické obrazy (zámeny obsahov a významov), ktorých význam je skrytý, nejasný a úlohou je ho uhádnuť. Hádanky vznikli z alegorickej reči, ktorá bola prostriedkom ochrannej mágie. Známe sú od antiky. K najstarším patria hádanky o prírodných úkazoch: Modrý klobúk, čo celý svet… čítať ďalej

hádzačka

(vrhačka) druh rybárskej siete. Známa už od staroveku, na Slovensku najmä na strednom Pohroní. Hádzačka bola okrúhla sieť s priemerom až 400 cm. Žinku upevnenú v jej strede držal rybár v ruke. Hodením na vodu sa rozprestrela a zaclonila ryby, ktoré sa snažili uniknúť… čítať ďalej

hajdúsky tanec

(hajdúch, hajduk, hayduczky, hajdútánc, palicový, zbojnícky, goralský) mužský tanec so zbraňou. Na historických zobrazeniach drží tanečník v ruke obvykle šabľu, sekeru, palicu či inú zbraň. Korene tanca v Európe siahajú až do začiatku nášho letopočtu, ale obľubu si získal najmä v 16…. čítať ďalej

hájenie

1. spôsob ochrany lesného, vodného a poľného majetku, ktorý má zamedziť poškodzovanie a krádež; 2. obdobie určené na regeneráciu a reprodukciu prírodných systémov, spojené s dočasným zákazom ich svojvoľného využívania človekom. Určovanie termínu zahájenia a zákazy pasenia hospodárskych zvierat na poliach… čítať ďalej

hajnal

1. piesne na zore – svadobné piesne dievčat (družičiek), ktoré sa na svitaní spievali pod oknami nevesty. Vyjadrujú to obvykle už úvodné slová: Staň Anička hore, už sa biele zore…, Zore moje, zore…; Zabelej sa…; Svitajže mi, svitaj… Spievajú sa… čítať ďalej

hájnik

(hotar, keruľ, lesnik, poľnik, rendier, varovčík, vartáš) osoba poverená strážením lesov, lúk, polí, pasienkov a viníc, najímaná správou majetku, obcou či hospodárskym spoločenstvom. Na Slovensku je inštitúcia hájnika, zriadená kráľovskou mocou ako osoby určenej na stráženie (hájenie) lesných revírov a… čítať ďalej

halekačky

(helekačky) dialogické spevné vyvolávania pastierov. Patria k historicky uzavretým hudobno-spevným prejavom, ktoré sa uchovávajú v prostredí folklorizmu ako regionálna osobitosť. Pôvodne ich vyvolávali pastieri kráv na pastve (prevažne deti či odrastenejšia mládež), aby sa navzájom dorozumievali alebo zábavne prekárali. Názov vznikol podľa jedného… čítať ďalej

halena

(čuha, surovica, širica) druh mužského dlhého vrchného odevu. Haleny sa šili z hrubého bieleho súkna. Mali rovný strih, takmer na celom Slovensku rovnaký. Siahali vyše členkov, pod hrdlom boli zopnuté remencom, inak boli bez zapínania. Veľký obdĺžnikový golier (hazucha, grzno) visel… čítať ďalej

halenárstvo

krajčírstvo zamerané na šitie voľných dlhých kabátov (širice, haleny, surovice, čuhy) pre vidiecke obyvateľstvo, prevažne z bieleho súkna, nazývaného garažia. Výrobky halenárov mali veľký odbyt, takže v niektorých mestách ich dielne tvorili celé ulice, podľa ktorých dostávali aj názov. Dlhé súkenné kabáty… čítať ďalej

halušky

(čuse, džgance, džatky, glgačke, hičkoše, nočky, strapačky, trepanky a iné) cestovina pripravovaná hádzaním redšieho cesta po malých kúskoch pomocou noža, lyžice, varechy alebo sita s hrubými otvormi do vriacej vody. Halušky sa pôvodne pripravovali z múčneho cesta. Po udomácnení zemiakov na našom… čítať ďalej

hámor

výrobné zariadenie na spracovanie železa alebo medi. Názov je prevzatý z nemčiny (der Hammer = kladivo). Zariadenie hámra sa skladalo z vodného kolesa, ktoré otáčali hriadeľ so zasadenými palcami. Tie stláčali jeden koniec topora, čím dvíhali jeho druhý koniec s ťažkým železným… čítať ďalej

hámorníctvo

remeselná a manufaktúrna výroba železného a medeného tovaru v hámroch. Prvé zmienky o hámroch sú zo 14. storočia zo Štítnika, Nálepkova, Jasova, Dobšinej, Jelšavy, Slavošoviec, Medzeva. Špecializáciou sa vyprofilovali hámornícke strediská vyrábajúce poľnohospodárske náradie (Medzev), nože (Štós), reťaze, klince, náradie, stavebné kovania… čítať ďalej

handelci

regionálna skupina v okolí Brezna, obývajúca územie označované ako Handle. Pomenovanie handelci je odvodené z nemeckých názvov výrobného lesného systému (Holzhandlung, Ortshandlung), prípadne sa odvodzuje z územného označenia Handle, ktoré súvisí so správnou organizáciou oblasti. Handelci sa delia na bielohandelcov a čiernohandelcov…. čítať ďalej

handrárska píšťala

malá kostená trojdierková píšťala. Je 9 – 14 cm dlhá, priemer 3 – 4 cm a vyrobená z kosti ovce alebo ošípanej. Štvorcový oblôčik je vyrezaný 1,5 – 2,5 cm od šikmo zrezanej hornej hrany. Píšťalová trubica je hore uzatvorená kolíkom z tvrdého dreva, pričom… čítať ďalej

handrárstvo

podomový zber textilných a iných surovín. V tradičnom spoločenstve doplnkové zamestnanie. Rozšírilo sa predovšetkým v obciach z okolia papierní, pre ktoré bol textilný odpad až do 2. polovice 19. storočia hlavnou surovinou. Handry sa zbierali aj pre textilné továrne v Čechách a Rakúsku. K typickým oblastiam s výskytom… čítať ďalej

handrbulci

pomenovanie príslušníkov nemeckej národnostnej menšiny pôvodne žijúcich v obciach na území Nitrianskej, Tekovskej a Turčianskej župy. Pomenovanie dostali od svojich slovenských susedov. Slovník slovenského jazyka uvádza názov ako prezývku Nemcov na Slovensku, v zosmiešňujúcom význame – nezrozumiteľne hovoriaci ľudia. Nemecké obyvateľstvo dotknutých… čítať ďalej

hasičský spolok

dobrovoľný hasičský zbor. Organizovaná forma dobrovoľnej činnosti s cieľom likvidácie požiarov a pomoci pri rôznych nehodách a prírodných katastrofách. Hasičské spolky vznikali v procese rozvoja požiarnej ochrany. Kým v mestách sa od 14. až do polovice 19. storočia poverovali na Slovensku organizovaním likvidácie… čítať ďalej

heligónka

hudobný nástroj. Obsahuje sústavu ladených kovových kmitajúcich prierazných jazýčkov rôznej dĺžky, ktoré sú uložené v rezonančnej skrinke nástroja. Heligónka má dve tónotvorné zložky: melodickú na pravej strane s diatonickou alebo chromatickou stupnicou, na ľavej sa ozývajú viaczvukové akordy. Obe sú riadené… čítať ďalej

historické povesti

(historické rozprávky, báje, skazky) epický žáner ľudovej slovesnosti s historickou tematikou. Vzťahujú sa na významné historické či domnelo historické udalosti a postavy, pričom vysvetľujú ich vznik, priebeh alebo konanie. Toto vysvetľovanie sa v tradičnom spoločenstve chápalo ako vierohodné. Zdanie vierohodnosti sa dosahovalo… čítať ďalej

historické spevy a piesne

sú to rozsiahle polofolklórne kroniky historických udalostí zo 16. až 18. storočia. Žánrovo sú rôznorodé: okrem dobrodružného príbehu o Siládim a Haďmážim sú to najmä hrdinské piesne o obrane zámkov, miest a dedín v bojoch s Turkami a habsburgovskými vojskami,… čítať ďalej

hladenie odevu

vyrovnávanie odevných súčiastok tlakom alebo teplom. Až do začiatku 20. storočia sa súčiastky tradičného odevu z hrubého plátna hladili ručne tlakom – mangľovali. Vlhké sa navinuli na hrubší drevený valec, po ktorom sa tlakom posunoval drevený piest s hlbšími priečnymi zárezmi na… čítať ďalej

hlas

ľuďmi a zvieratami vydávaný zvuk. Vzdialenosť, na ktorú ho počuť, je tradičná dĺžková miera. Podľa starších predstáv bol hlas súčasťou človeka či iného živého tvora, preto sa mu pripisoval aj magický význam. Ak sa človek ohlásil svetlonosovi, víle, vodníkovi či strige,… čítať ďalej

hlásnik

(bachter, vartáš) nočný strážnik, obecný sluha. Jeho úlohou bolo držať požiarnu stráž, dozerať na dodržiavanie nočného pokoja, chrániť dedinu pred nemravníkmi a zlodejmi. K jeho úradnému výstroju patrili: halena, halapartňa alebo palica, hlásny roh alebo trúba, lampáš. Službu nastupoval po zotmení… čítať ďalej

hluk

zhluk zvukov; v tradičnej kultúre magický prostriedok na zaháňanie a ochranu pred zlými silami, duchmi, démonmi. Vyvolávanie hluku (kričanie, trúbenie, rapkanie, plieskanie bičom, búchanie, zvonenie, streľba, spev) bolo súčasťou kalendárnych obyčajov, obradov prechodu, pracovných etáp, keď sa predpokladala zvýšená aktivita zlých… čítať ďalej

hmyz

skupina článkonožcov (latinsky Insecta). V tradičných predstavách súvisel zväčša s predpoveďami úrody a počasia, ale i s veštbami. Veľmi vysoké mraveniská znamenali príchod tuhej zimy; mnoho ôs predpovedalo veľa snehu; ak bolo na jar veľa svrčkov, v lete malo byť veľa komárov či málo obilia…. čítať ďalej

hnojenie

kultivácia pôdy chemickými (prírodnými alebo priemyselnými) prostriedkami. Zabezpečovalo regeneráciu polí, lúk a pasienkov, a tým aj ich úrodnosť v ďalšom hospodárskom období. Intenzita a kvalita hnojenia závisela od užívaného poľnohospodárskeho systému, účelu a polohy pozemku i od druhu použitého hnojiva. V niektorých oblastiach… čítať ďalej

hnojisko

súčasť dvora roľníckej usadlosti – priestor určený na skladovanie maštaľného hnoja. Väčšinou išlo o mierne zahĺbenú jamu s nízkou drevenou ohradou. Navozený hnoj sa proti vysúšaniu zakrýval haluzami alebo zasypával zemou. V 20. storočí sa na majetnejších hospodárstvách začali stavať vybetónované hnojiská,… čítať ďalej

hodina

časová jednotka obsahujúca 60 minút alebo 1/24 dňa. Delenie dňa na 24 hodín bolo v Európe známe už v 2. storočí. Nedokonalosťou meracích prístrojov, v závislosti od ročného obdobia aj od miesta merania času bola však dĺžka hodiny rôzna. Napríklad počas leta bola dlhšia ako… čítať ďalej

hody

(hostina, kermeš, odpust) tradičná lokálna slávnosť spojená s hostinou. Termíny hodov sa najčastejšie spájajú so sviatkom zasvätenia miestneho kostola. Tam, kde sú v obci kostoly dva, poriadajú sa hody i menšie hodky. Hody sa väčšinou konajú na konci leta a začiatkom jesene,… čítať ďalej

hofer

nájomník bytu u majetného roľníka. Bez vlastného domu a pôdy patril medzi najchudobnejších ľudí v obci. Majetnejší roľníci poskytovali hoferským rodinám byty v zadnej časti svojho dvora a v nevyužitých domoch, za čo im hoferi vykonávali potrebné záprahové práce. Miestami si od roľníkov prenajímali pôdu pripravenú… čítať ďalej

hole

trávnatá plocha využívaná na pasenie hospodárskych zvierat nad pásmom lesov a kosodreviny. Vyskytovali sa na hrebeňoch Nízkych a Západných Tatier, Veľkej a Malej Fatry. Hole a menej kvalitné pasienky (poľany) v odľahlých častiach chotára v pásme lesa slúžili na pasenie oviec, jaloviny,… čítať ďalej

holenie

1. odstraňovanie ochlpenia z tváre mužov. Muži sa zvykli holiť v nedeľu. Holili sa britvou, mydlo na tvár nanášali krátkou štetkou. K holiacim potrebám patrilo malé zrkadlo. Britva sa brúsila na zvláštnom remeni. Ako dezinfekcia po holení sa používal čílsky liadok. Potreby na… čítať ďalej

holíčska fajansa

keramické výrobky manufaktúry v Holíči (1743 – 1827), založenej Františkom Lotrinským, manželom Márie Terézie na jej panstve. Na odborné, najmä maliarske práce povolávali majstrov zo západoeurópskych manufaktúr. Výrobný program, určený šľachtou a bohatými mešťanmi, bol zameraný najmä na série kvalitného stolového… čítať ďalej

holičstvo

(barbierstvo) v minulosti remeslo, v súčasnosti odbor služieb poskytujúci holenie tváre, strihanie a úpravu účesov. Barbieri vykonávali aj zdravotnícke úkony – púšťanie žilou, liečenie vredov, trhanie zubov. Počas feudalizmu boli holiči iba v mestách. Cechy, ktoré vytvárali od 16. storočia spolu s kúpeľníkmi… čítať ďalej

holub

vták z čeľade holubovitých (latinsky Columbidae) chovaný ako hospodárske a okrasné zviera. Na dedinách, najmä v okolí Bratislavy, Trnavy, Myjavy i na Považí, sa jeho chov rozvíjal od 2. polovice 19. storočia. Holuby chovali v holubníkoch a kŕmili spolu s hydinou. Účelom chovu bolo… čítať ďalej

holubník

(holubinec) prístrešok pre holuby. Samostatné holubníky sa na celom území Slovenska zhotovovali z dosák a boli umiestnené pod odkvapom strechy hospodárskych budov alebo na stĺpe uprostred dvora. Mali štvor-, šesť-, prípadne aj viacuholníkový pôdorys a dve až šesť poschodí, rozdelených zvislými priečkami… čítať ďalej

homeopatia

(z gréckeho homoios – podobný) liečebná metóda zameraná iba na príznaky, nie na príčiny choroby. Jej princípom je, že podobné sa lieči podobným (simila similibus curentur). V zmysle tejto metódy sú účinnými lieky vyvolávajúce príznaky podobné ako samotná choroba, ktoré mobilizujú… čítať ďalej

honelník

(bojtár, hajčiar, holeník, naháňač, povara, strungár, trškár) mladší pastier pri salašnom chove oviec. Jeho úlohou na salaši bolo priháňať ovce ku strunge počas dojenia, pomáhať bačovi v kolibe (nosiť vodu, pripraviť drevo, starať sa o oheň a riad) a v prípade potreby i… čítať ďalej

horniaci

regionálne skupiny v rozličných oblastiach Slovenska. Svoje pomenovanie dostali od obyvateľov nižšie položených oblastí. Oblasti obývané horniakmi boli horniaky, nemajú však presne vymedzené hranice a navyše sú tieto hranice pohyblivé. Protikladom sú dolniaci. Označenie horniak–dolniak závisí od miestneho hodnotenia polohy sídel,… čítať ďalej

horúčka

(hlavnička, úložnica) zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C ako príznak mnohých ochorení. Podľa tradičných predstáv bola, rovnako ako zimnica, považovaná za samostatnú chorobu. Z mágie vychádzali liečebné praktiky, ktorými napríklad v okolí Komárna horúčku prenášali na pavúka uviazaného v šatke na krku. V Honte… čítať ďalej

hospodárske stavby

stavebné objekty určené pre hospodársku činnosť roľníka a jeho rodiny. Malovýrobný a samozásobiteľský spôsob hospodárenia spôsobil, že produkcia ich hospodárstva bola určená len minimálne pre trh. To prinášalo snahu po univerzálnosti v spôsobe hospodárenia, ktorá znamenala veľkú prekážku špecializácii v rastlinnej či… čítať ďalej

hosť

príchodzí do domu, prijímaný podľa cieľa a okolností návštevy, vzťahu k hostiteľovi, spoločenského postavenia. Prístup do domu býval pre akúkoľvek návštevu voľný. Ešte koncom 19. storočia sa na vidieku nezvyklo klopať a zdravilo sa až po niekoľkých krokoch vstupu do izby,… čítať ďalej

hostec

1. (goštec, hoscák) – podľa tradičných názorov choroba prejavujúca sa vyrážkami, chrastami, lišajom, vznikom chumáča vlasov na zátylku, ktorý bolo zakázané odstrihnúť, karpavými bolestivými očami, zapuchnutím tváre, lámkou. Podľa najstaršej predstavy uvedené príznaky spôsobil démon uhostený v tele, podráždený ostrým jedlom,… čítať ďalej

hostina

slávnosť spojená s podávaním väčšieho množstva jedál a nápojov. Hostiny boli vždy vyššou formou pohostenia a usporadúvali sa v termínoch, ktoré mali v živote ľudí veľký význam. Robili sa pravidelne v určitých termínoch každý rok, ale aj príležitostne, pri významných rodinných udalostiach. Hostiny… čítať ďalej

hostinec

(hospoda; z lat. hospicium – hostinec) pohostinské zariadenie, často kombinované s krčmou, poskytujúce stravu a nocľah, prístrešie pre vozy s tovarom, stajne pre kone, ochranu majetku či iné služby pre cestujúcich. Pôvodne využívali kupci a i. pocestní pohostinstvo kláštorov, ktoré vyplývalo zo… čítať ďalej

hovädzí dobytok

(rožný statok, lichva, hovädá) súhrnné označenie hospodárskych zvierat podčeľade tury. Do 18. storočia bolo na území Slovenska rozšírené jeho sivé, svetložlté i plavé plemeno. V 19. storočí, v snahe skvalitniť chov, začali najmä na veľkostatky dovážať hovädzí dobytok simentálskeho, bernského, pinzgauského… čítať ďalej