hospodárske stavby
stavebné objekty určené pre hospodársku činnosť roľníka a jeho rodiny. Malovýrobný a samozásobiteľský spôsob hospodárenia spôsobil, že produkcia ich hospodárstva bola určená len minimálne pre trh. To prinášalo snahu po univerzálnosti v spôsobe hospodárenia, ktorá znamenala veľkú prekážku špecializácii v rastlinnej či živočíšnej výrobe. Táto skutočnosť sa odrazila v potrebe budovania viacerých budov a priestorov, ktoré slúžili na uskladnenie poľnohospodárskych produktov (stodola, sýpka, senník, plevinec, sušiareň kukurice, pivnica) a na ustajnenie hospodárskych zvierat (maštaľ, ovčinec, chliev, kurín, holubník, včelín). Na uloženie poľnohospodárskeho inventára a dopravných prostriedkov slúžili na dvore ďalšie stavby (kôlňa, jata, voziareň) a účelové zariadenia (studňa, udiareň). Niektoré hospodárske stavby sa z bezpečnostných alebo prevádzkovo-výrobných dôvodov umiestňovali v záhrade (stodoly), na ulici (sýpky, pivnice), prípadne na verejnom priestranstve v blízkosti dediny (stodoly, sýpky, pivnice) alebo na vhodnom mieste v chotári obce (senníky, chotárne maštale, vinohradnícke stavby), kde stáli obyčajne v zoskupeniach. Počet, veľkosť i funkcie jednotlivých hospodárskych stavieb boli závislé od veľkosti usadlosti a od jeho hospodársko–výrobného charakteru.