holub
vták z čeľade holubovitých (latinsky Columbidae) chovaný ako hospodárske a okrasné zviera. Na dedinách, najmä v okolí Bratislavy, Trnavy, Myjavy i na Považí, sa jeho chov rozvíjal od 2. polovice 19. storočia. Holuby chovali v holubníkoch a kŕmili spolu s hydinou. Účelom chovu bolo spestrenie mäsitej stravy. Chov holubov bol i prejavom majetnosti. V tradičných predstavách bol holub, najmä biela holubica, symbolom duše človeka, v kresťanstve Ducha svätého. Z toho vychádzal názor, že holub chráni dom pred úderom blesku. Biely holub, napríklad vo sne, bol považovaný za predzvesť smrti. Zo spojenia predstavy duše v podobe holuba a obrazu páru holubov ako symbolu lásky a stálosti, vychádzalo ich zobrazovanie na náhrobníkoch i výskyt v ľúbostných piesňach a poézii. Mladý živý holub, priviazaný k pupku, mal z tela vytiahnuť žltačku. Krv holuba sa používala pri liečení bradavíc.
Holub spodobujúci Ducha svätého v zobrazení Svätej trojice na sklomaľbe. Západné Slovensko, 19. storočie. Prevzaté z Danglová, O.: Dekor/ symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku. Bratislava 2001, 196
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zostavil J. Mjartan. Bratislava 1958.
Olejník, J.: Fauna vo zvykoch a obyčajoch našich predkov. In: Vysoké Tatry, roč. 20, 1981, 23-25.
Danglová, O.: Dekor/ symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001.
