historické spevy a piesne

sú to rozsiahle polofolklórne kroniky historických udalostí zo 16. až 18. storočia. Žánrovo sú rôznorodé: okrem dobrodružného príbehu o Siládim a Haďmážim sú to najmä hrdinské piesne o obrane zámkov, miest a dedín v bojoch s Turkami a habsburgovskými vojskami, alebo lamentácie o spustošení krajiny pri týchto bojoch. Nechýbajú ani ponášky, napríklad Alžbeta Bátorová v Čachticech. Autormi týchto piesní boli anonymní skladatelia, len zriedka signovaní akrostichom. Boli to zväčša miestni vzdelanci, kňazi, rechtori, potulní študenti i priami účastníci bojov. Jazykom historických spevov bola čeština s rôznou mierou zastúpenia slovakizmov. Píseň o bitke moháčské a Píseň o zámku muránském vyšli aj ako jarmočné tlače a tak sa rozšírili v Čechách. Na Slovensku ich poznáme najmä z početných odpisov v rukopisných kancionáloch. Tlačou vyšli po prvý raz v zbierke Jána Kollára Národnie spievanky (1834).