hostina

slávnosť spojená s podávaním väčšieho množstva jedál a nápojov. Hostiny boli vždy vyššou formou pohostenia a usporadúvali sa v termínoch, ktoré mali v živote ľudí veľký význam. Robili sa pravidelne v určitých termínoch každý rok, ale aj príležitostne, pri významných rodinných udalostiach. Hostiny v ľudovom prostredí Slovenska sa až do polovice 20. storočia robili podľa tradičných lokálnych noriem a ich obsah mal obradový charakter. K pravidelne sa opakujúcim rodinným slávnostiam patrila štedrovečerná hostina. Na fašiangy si mládež robievala v krčme alebo v niektorom dome fašiangovú hostinu z jedál a nápojov, ktoré si vykoledovala. Rodinná hostina bola aj na Veľkú noc. Podávali sa na nej jedlá posvätené v kostole. Takmer na celom Slovensku sa pravidelne konala hostina na hody, na ktorú prichádzala aj rodina bývajúca mimo obce. Často sa robila hostina na zabíjačke. Menšie hostiny pre baču a honelníkov robili gazdovia, ktorí mali v stáde najviac oviec, pri prvom výhone oviec na salaš alebo pri ukončení salašnej sezóny. Na veľkých gazdovstvách bývala hostina na oslave úrody obilia – dožinkoch. Najväčšie hostiny sa v rodinách robili pri narodení prvého dieťaťa, na krstiny a pri svadbe. Najmä svadobná patrila formou a obsahom k najobradnejším a najslávnostnejším. Spoločné posedenie pri jedle sa robievalo po pohrebe na kare. Poriadanie hostín má dlhú tradíciu, ktorá je najmä v dedinskom prostredí aktuálna aj v súčasnosti. Niektoré tradičné hostiny postupne zanikli, čo súvisí so zmenou životného štýlu ľudí. V rodinách sa začali oslavovať formou hostiny iné príležitosti, napríklad narodeniny, meniny, výročia svadby, maturity, promócie, odchod do dôchodku ap.