hnojeniehttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/08/hnojenie1.jpg800580Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
hnojenie
kultivácia pôdy chemickými (prírodnými alebo priemyselnými) prostriedkami. Zabezpečovalo regeneráciu polí, lúk a pasienkov, a tým aj ich úrodnosť v ďalšom hospodárskom období. Intenzita a kvalita hnojenia závisela od užívaného poľnohospodárskeho systému, účelu a polohy pozemku i od druhu použitého hnojiva. V niektorých oblastiach s rozšíreným dobytkárstvom sa hnojili najmä lúky a pasienky, zatiaľ čo polia ostali často nepohnojené. Najstarším spôsobom bolo hnojenie popolom zo spáleného porastu pri žiarovom hospodárení. Na hnojenie sa používal aj popol z domácností (obyčajne zmiešaný s maštaľným hnojom). Starým spôsobom aplikácie hnojiva do pôdy bolo tiež košarovanie. S chovom hospodárskych zvierat súviselo využívanie trusu (hnoj, mrva) na hnojenie. Extenzívny chov dobytka a nedostatok kvalitného steliva však až do rozšírenia striedavého hospodárenia spôsobovali jeho nedostatok. Pri chove dobytka v maštaliach sa hnoj sústreďoval na hnojisku, z ktorého sa od neskorej jesene do jari vyvážal na vozoch alebo upravených saniach na polia do kôp, z ktorých sa rozhadzoval vidlami. Na ťažko dostupné polia ho ľudia vynášali v drevených putniach (kastičky), košoch alebo plachtách. Na hnojenie pôdy vzdialenej od obce sa hnoj získaval z chotárnych maštalí. Pri trojpoľnom hospodárení sa hnojilo priemerne jedenkrát za tri roky, vzdialenejšie pozemky až v šesťročných intervaloch. Nedostatok hnoja sa kompenzoval aj zaorávaním zelených úhorov (napríklad po ďateline). Zavádzanie priemyselných hnojív (hasené vápno, miešané s maštaľným hnojom, neskôr čílsky liadok, Thomasova múčka a superfosfát) začalo na roľnícke hospodárstva prenikať až v prvej polovici 20. storočia. Ich rozšíreniu bránila počiatočná nedôvera ľudí a veľké finančné náklady na ich nákup.
Vyvážanie hnoja na dvojkolesovej káre. Liptovská Teplička, okr. Poprad. Foto N. Tomanová, 1972. Archív negatívov Ústav etnológie SAV.
Rozhadzovanie hnoja na poli. Čierny Balog, okr. Brezno. Foto J. Weiss, 1973. Prevzaté z Podolák, J.: Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. Bratislava 2008, 274.
Vyvážanie hnoja na dvojkolesovej káre. Liptovská Teplička, okr. Poprad. Foto N. Tomanová, 1972. Archív negatívov Ústav etnológie SAV.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. Do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965. Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988. Urbancová, V.: Motykové hospodárenia v slovenskom poľnohospodárstve 19. a 20. storočia. In: Slovenský národopis 13/1965, 3-32.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.