hostinec

(hospoda; z lat. hospicium – hostinec)
pohostinské zariadenie, často kombinované s krčmou, poskytujúce stravu a nocľah, prístrešie pre vozy s tovarom, stajne pre kone, ochranu majetku či iné služby pre cestujúcich. Pôvodne využívali kupci a i. pocestní pohostinstvo kláštorov, ktoré vyplývalo zo zásad kresťanskej etiky. Neskôr, keď museli kupci skladať a predávať tovar na predpísaných miestach, vznikal aj záväzok postarať sa o ich ubytovanie a stravovanie. Preto kráľ, šľachta, mestá a župné úrady začali budovať hostince a krčmy poskytujúce pocestným ubytovanie (hospodu) na ich trovy. Hostince vznikali na okraji, resp. mimo areálu osád, na dôležitých obchodných komunikáciách a križovatkách, na miestach, kde sa vyberalo clo alebo mýto, pri prievozoch, brodoch či mostoch cez rieku, na miestach s trhovým právom, v podhradiach komitátnych hradov, na horských priechodoch, pútnických miestach ap. Na prenocovanie slúžil v hostinci malý počet izieb, často sa nocovalo na vozoch (pri tovare), umiestnených vo voziarni dlhej až 40 m. Zvláštnym typom prícestných (zájazdných) hostincov s možnosťou výmeny záprahu bola prepriahacia stanica dostavníkov a poštových vozov (konská stanica, štácia), poskytujúca občerstvenie, poštové služby a niekedy aj nocľah.