hody
(hostina, kermeš, odpust)
tradičná lokálna slávnosť spojená s hostinou. Termíny hodov sa najčastejšie spájajú so sviatkom zasvätenia miestneho kostola. Tam, kde sú v obci kostoly dva, poriadajú sa hody i menšie hodky. Hody sa väčšinou konajú na konci leta a začiatkom jesene, kedy je sviatok spojený aj s oslavou poďakovania za úrodu. Svetská a cirkevná stránka sviatku sa prejavila v dvoch častiach oslavy. Svetská sa odohráva v obci a v rodine, cirkevná v kostole. Aj pomenovanie tejto slávnosti vyjadrovalo dvojaký obsah sviatku. Na území západného, stredného i východného Slovenska sa táto slávnosť nazýva „hody“, „hostina“. V časti Spiša, Šariša a Kysúc sa vyskytuje názov „ kermeš“, ktorý pochádza z nemčiny a etymologicky ho možno spájať so zasväcovaním kostola. Tretím názvom je „odpust“, čo pripomína, že na tejto slávnosti sa mohli získať kúpou, modlením, ponúknutím pohostinstva odpustky za spáchané hriechy. Hodová slávnosť je na Slovensku všeobecne rozšírená dodnes, chýba iba na území Gemera a Malohontu s prevahou protestantského obyvateľstva. Už v stredoveku sa hody obohacovali o prvky jarmočnej kultúry v podobe rozličných atrakcií, ako sú kolotoče, strelnice, vystúpenia divadelných skupín, čo sa zachovalo do súčasnosti. Na hodoch sa tradične podávajú najmä koláče a pečivá, napríklad „hodovníky“, mäso a alkoholické nápoje. Na západnom Slovensku je dodnes tradíciou podávať na hodovej hostine pečenú hus alebo kačicu, s lokšami, kapustou a mladým vínom.
tradičná lokálna slávnosť spojená s hostinou. Termíny hodov sa najčastejšie spájajú so sviatkom zasvätenia miestneho kostola. Tam, kde sú v obci kostoly dva, poriadajú sa hody i menšie hodky. Hody sa väčšinou konajú na konci leta a začiatkom jesene, kedy je sviatok spojený aj s oslavou poďakovania za úrodu. Svetská a cirkevná stránka sviatku sa prejavila v dvoch častiach oslavy. Svetská sa odohráva v obci a v rodine, cirkevná v kostole. Aj pomenovanie tejto slávnosti vyjadrovalo dvojaký obsah sviatku. Na území západného, stredného i východného Slovenska sa táto slávnosť nazýva „hody“, „hostina“. V časti Spiša, Šariša a Kysúc sa vyskytuje názov „ kermeš“, ktorý pochádza z nemčiny a etymologicky ho možno spájať so zasväcovaním kostola. Tretím názvom je „odpust“, čo pripomína, že na tejto slávnosti sa mohli získať kúpou, modlením, ponúknutím pohostinstva odpustky za spáchané hriechy. Hodová slávnosť je na Slovensku všeobecne rozšírená dodnes, chýba iba na území Gemera a Malohontu s prevahou protestantského obyvateľstva. Už v stredoveku sa hody obohacovali o prvky jarmočnej kultúry v podobe rozličných atrakcií, ako sú kolotoče, strelnice, vystúpenia divadelných skupín, čo sa zachovalo do súčasnosti. Na hodoch sa tradične podávajú najmä koláče a pečivá, napríklad „hodovníky“, mäso a alkoholické nápoje. Na západnom Slovensku je dodnes tradíciou podávať na hodovej hostine pečenú hus alebo kačicu, s lokšami, kapustou a mladým vínom.
