had

plaz z radu hady (latinsky Serpentes). V tradičných predstavách súvisiacich s hadom prevažujú prvky kultu predkov. Za domového hada (gazda domu, hospodár, starý gazda, starý dedo) sa považoval šedý alebo biely had, žijúci v blízkosti domu či pod jeho prahom, v stene, v komore, ktorý bol v predstavách spájaný s dušou prvého gazdu. Čím bol tento had svetlejší, tým mal byť starší. Jeho prítomnosť v dome bola zárukou prosperity hospodárstva a súdržnosti rodiny. Predstavy sa viazali aj k hadom žijúcim v prírode. Na povrch zeme vychádzajú na Juraja (24. apríl) a kto v tento deň hada chytí a odreže mu hlavu, získa účinný amulet. Za zlé znamenie sa pokladalo, ak prvý had, ktorého človek na jar uvidel, bol zabitý. Taký človek nemal byť počas celého roka celkom zdravý. Pred uhryznutím hadom mohlo človeka ochrániť, ak neublížil žiadnej jašterici. Do súčasnosti sa rozprávajú poverové podania, ktoré obsahujú predstavy o kráľovi hadov s korunkou na hlave. S hadmi sa dokázali rozprávať strigôni, ktorí prípadne nadobúdali ich podobu. Had mohol priniesť zelinku, ktorá uhasila oheň a čokoľvek otvorila. Časti hadieho tela využívala tradičná medicína: napríklad pitie hadej masti malo pomáhať pri tuberkulóze – suchej nemoci. V ľudovom umení je častý motív rajského stromu s hadom.