hámor

hámor

hámor 673 876 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

hámor

výrobné zariadenie na spracovanie železa alebo medi. Názov je prevzatý z nemčiny (der Hammer = kladivo). Zariadenie hámra sa skladalo z vodného kolesa, ktoré otáčali hriadeľ so zasadenými palcami. Tie stláčali jeden koniec topora, čím dvíhali jeho druhý koniec s ťažkým železným kladivom, ktoré pravidelne dopadalo na nákovu osadenú na hrubom kláte. Hámorník údermi kladiva vykúval kusy nahriateho kovu na žiadaný tvar. Názov hámor sa občas vzťahoval na celú železiareň a zahŕňal pec na výrobu železa, vyhňu na nahrievanie i vykúvacie zariadenie. Začiatkom 18. storočia bolo na Spiši a v Gemeri 50-60 hámrov. Do 19. storočia to boli hlavné zariadenia na spracovanie železa. V období používania šachtových, tzv. slovenských pecí, jeden hámor obvykle spracoval produkciu 2 pecí. Po zavedení vysokých pecí boli 2 hámre na jednu pec. Najväčší a technicky najdokonalejší komplex hámrov v 19. storočí bol na Horehroní a strednom Hrone v lokalitách Hronec, Bystrá, Jasenie, Moštenica, Vajsková, Kostiviarska a Banská Bystrica.

Kovanie s použitím hámra. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Bratislava 1983, 61.
Kovanie s použitím hámra. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Bratislava 1983, 61.

AutorMichal Kaľavský

Literatúra

Žilák, J.: Dejiny medenej huty a hámra v Malužinej. In: Liptov, 7, 1983, 145-155.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné