hlásnik
(bachter, vartáš)
nočný strážnik, obecný sluha. Jeho úlohou bolo držať požiarnu stráž, dozerať na dodržiavanie nočného pokoja, chrániť dedinu pred nemravníkmi a zlodejmi. K jeho úradnému výstroju patrili: halena, halapartňa alebo palica, hlásny roh alebo trúba, lampáš. Službu nastupoval po zotmení a končil s brieždením. Pri obchôdzke dediny odtruboval každú hodinu. V lete trúbil na večierku o 22.00 hodine, v zime o 21.00 hodine. Čas ohlasoval vo veršoch. Z celého územia Slovenska ja známa, s malými regionálnymi obmenami, dur-molová hlásnická pieseň „Chvál každý duch Hospodina…“. Samostatná funkcia obecného hlásnika zanikla na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia. V čase žatvy, mlatby, keď bola zvýšená potreba chrániť úrodu pred požiarom, služba nočného strážnika sa obyčajne zosilnila. Spravidla sa v nej vystriedali muži zo všetkých domov.
nočný strážnik, obecný sluha. Jeho úlohou bolo držať požiarnu stráž, dozerať na dodržiavanie nočného pokoja, chrániť dedinu pred nemravníkmi a zlodejmi. K jeho úradnému výstroju patrili: halena, halapartňa alebo palica, hlásny roh alebo trúba, lampáš. Službu nastupoval po zotmení a končil s brieždením. Pri obchôdzke dediny odtruboval každú hodinu. V lete trúbil na večierku o 22.00 hodine, v zime o 21.00 hodine. Čas ohlasoval vo veršoch. Z celého územia Slovenska ja známa, s malými regionálnymi obmenami, dur-molová hlásnická pieseň „Chvál každý duch Hospodina…“. Samostatná funkcia obecného hlásnika zanikla na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia. V čase žatvy, mlatby, keď bola zvýšená potreba chrániť úrodu pred požiarom, služba nočného strážnika sa obyčajne zosilnila. Spravidla sa v nej vystriedali muži zo všetkých domov.