• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

stridžie dni

stridžie dni

stridžie dni 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

stridžie dni

názov dní, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Označovali sa tak najmä významné dni zimného slnovratu, na Katarínu (25. november), Ondreja (30. november), Barboru (4. december), Mikuláša (6. december), Luciu (13. december), Tomáša (21. december). Podľa mýtického myslenia sa predlžovanie nocí a krátenie dní stotožňovalo s dočasným víťazstvom tmy – zla nad dobrom – svetlom. Považovali sa za ne aj dni okolo Veľkej noci, najmä Veľký piatok, deň Juraja (24. apríl), prvý máj, deň Jána Krstiteľa (24. jún), deň letného slnovratu (21. jún), všetky dni, v ktorých sa konali obrady prechodu (krst, svadba, pohreb a iné) i dni dôležité v hospodárskej činnosti (kúpa a predaj dobytka, prvý výhon dobytka, prvá oračka). Na ochranu sa používali prostriedky ochrannej mágie (magické rastliny), ochranné znaky (kríž, kruh), symbolické úkony (obchádzanie), masky a hluk, ktoré mali zahnať zlé sily. Neskôr sa predstavy zredukovali na ochranu pred strigami (bosorkami) škodiacimi najmä dobytku. Z týchto predstáv sa do 50. rokov 20. storočia zachoval napríklad zákaz vstupu cudzej ženy do domu a dvora, jedenie a natieranie dverí cesnakom, obchádzanie domu so svätenou vodou, uhlíkmi a okurovanie ľudí a dobytka.

AutorViera Feglová

Literatúra

Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 22-52.