Mikuláš

(Mikolaj–reporez, 6. december)
svätec, patrón rybárov, lodníkov, pastierov, zlatníkov, dospelých dievčat, detí, študentov, obchodníkov. Biskup v 4. storočí v Myre (Malá Ázia). Zobrazovaný býva v biskupskom rúchu, jeho znakmi sú zlaté gule, nádoby s peniazmi, kaďa s troma deťmi. V tradičnej kultúre jeden zo stridžích dní, obchôdzky s Mikulášom sem prenikli z mestského prostredia na rozhraní 19. a 20. storočia a nahradili staršie formy masiek. Napríklad v Rybanoch začiatkom 20. storočia chodila skupina troch masiek – koza, chlap obkrútený povrieslami a chlap so ženskou figurínou na chrbte. V 30. rokoch už skupina mládencov oblečených do biskupských šiat, inokedy len do prevráteného kožucha s maskou na tvári, vodiaci čerta na reťazi. V Honte chodili masky (gazda s medveďom) len na priadky, dievčatá za žartovné modlitby k Mikulášovi dostali cukríky. Na Orave chodil Mikuláš v sprievode slamenej masky a niekoľkých čertov. Mestský vzor obdarovania detí sa vo všeobecnosti rozšíril v medzivojnovom období 20. storočia. Obchôdzka sa skladala zo vstupu a úvodnej formuly, preskúšania detí zo znalosti modlenia, trestov a obdarovania. Kde sa nerozšírila alebo zanikla, dostávali deti v noci darčeky do topánok, do okna. V 80. rokoch 20. storočia sa sprievody masiek obnovili v mestách i na dedinách ako ozvláštňujúci, zábavný a zároveň strach naháňajúci prvok. Obdarovanie detí na Mikuláša je všeobecne rozšírený obyčaj. S týmto dňom sa na východnom Slovensku viazali veštby vydaja (hádzanie kukurice do okien, volanie do studní), masky (strašky), do dverí domov sa hádzali hrnce s popolom na ochranu. Pranostiky na Mikuláša sledujú počasie a predpovedajú úrodu: Keď na Mikuláša sneží, bude požehnaný rok. Názov sviatku Mikola–reporez u Rusínov poukazuje na agrotechnický termín rezania repy.