Katarína
(25. november)
1. kresťanská svätica z Alexandrie, kráľovského rodu, krásna, múdra, výrečná; podľa legendy mala byť usmrtená na štyroch ozubených kolesách, ktoré zničil nebeský plameň, napokon bola v roku 307 sťatá. Patrónka baníkov, študentov, kolárov, kníhtlačiarov, povozníkov, slobodných dievčat. V renesancii obľúbený motív umeleckého stvárnenia s atribútmi: ozubené koleso, koruna na hlave, palma v ruke, meč, kniha. V ľudových predstavách prvý stridží deň, začiatok zimy – Na svatú Katarínu skrývame sa pod perinu. Porušenie zákazu ženských prác (pradenia, šitia) a ranných návštev žien malo mať za následok zbieranie sa prstov v čase letných prác a rozbíjanie riadu po celý rok. V okolí Zvolena a Banskej Belej chodili skoro ráno po domoch chlapci s krátkymi vinšami, aby sa riad nerozbíjal. Rozšírené bolo púčkovanie konárikov – dievčatá tak veštili skorý vydaj, ženy úrodu ovocia za predpokladu, že halúzka rozkvitla do Štedrého dňa. Konali sa posledné tanečné zábavy, v mestskom a baníckom prostredí posledné bály pred adventom. Na Orave chodili po domoch, kde mali dievča, mládenci v maskách (v obrátených kožuchoch, oblečení za Cigánky), za výslužku tancovali so všetkými ženami. V noci vyvlačovali z domov dievčat náradie alebo iné súčasti hospodárstva (brány, voz, záchod) a stavali ich na ťažko prístupné miesto (na strechu, strom, za humno). Zmätok znamenal v obradnom zmysle očakávanú zmenu v životnom či prírodnom cykle;
2. názov jaternice.
1. kresťanská svätica z Alexandrie, kráľovského rodu, krásna, múdra, výrečná; podľa legendy mala byť usmrtená na štyroch ozubených kolesách, ktoré zničil nebeský plameň, napokon bola v roku 307 sťatá. Patrónka baníkov, študentov, kolárov, kníhtlačiarov, povozníkov, slobodných dievčat. V renesancii obľúbený motív umeleckého stvárnenia s atribútmi: ozubené koleso, koruna na hlave, palma v ruke, meč, kniha. V ľudových predstavách prvý stridží deň, začiatok zimy – Na svatú Katarínu skrývame sa pod perinu. Porušenie zákazu ženských prác (pradenia, šitia) a ranných návštev žien malo mať za následok zbieranie sa prstov v čase letných prác a rozbíjanie riadu po celý rok. V okolí Zvolena a Banskej Belej chodili skoro ráno po domoch chlapci s krátkymi vinšami, aby sa riad nerozbíjal. Rozšírené bolo púčkovanie konárikov – dievčatá tak veštili skorý vydaj, ženy úrodu ovocia za predpokladu, že halúzka rozkvitla do Štedrého dňa. Konali sa posledné tanečné zábavy, v mestskom a baníckom prostredí posledné bály pred adventom. Na Orave chodili po domoch, kde mali dievča, mládenci v maskách (v obrátených kožuchoch, oblečení za Cigánky), za výslužku tancovali so všetkými ženami. V noci vyvlačovali z domov dievčat náradie alebo iné súčasti hospodárstva (brány, voz, záchod) a stavali ich na ťažko prístupné miesto (na strechu, strom, za humno). Zmätok znamenal v obradnom zmysle očakávanú zmenu v životnom či prírodnom cykle;
2. názov jaternice.
