slnovrat

astronomický začiatok leta (21. jún) a zimy (21. december). Najdlhší a najkratší deň v roku. V kalendári indoeurópskych národov bod pre časovú orientáciu, začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody i človeka a na zabezpečenie jeho existencie v ďalšom období. Najstaršia vrstva obyčajov, ktoré sa viažu k obom slnovratom, obsahuje fragmenty obradov na počesť slnka, magické úkony na zabezpečenie hospodárskej prosperity, zachovanie zdravia, získanie manželských partnerov, ochranu pred zlými silami, démonmi, znaky, z ktorých sa predpovedalo počasie, úroda a osud ľudí. Obrady letného slnovratu sa sústredili na 24. jún, na Jána. Noci predlžujúce sa na úkor denného svetla vyvolávali predstavy o zvýšenej aktivite nepriaznivých síl, preto sa obdobie pred zimným slnovratom nazývalo aj stridžie dni. Slnovrat chápaný ako znovuzrodenie slnka bol v domácnostiach symbolizovaný roznecovaním posvätného ohňa. Cieľom bolo udržať ho čo najdlhšie. Kresťanstvo nahradilo zvyky zimného slnovratu adventom a oslavou Kristovho narodenia, letného slnovratu oslavou sviatku Jána Krstiteľa.