Juraj
(24. apríl)
svätec umučený roku 303 v Kapadócii za Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. Zobrazovaný býva s kopijou a vytaseným mečom, so štítom a zástavou (červený kríž na bielom poli), ako jazdec na bielom koni bojujúci s drakom. Patrón roľníkov, baníkov, sedlárov, kováčov, debnárov, koní a dobytka, pocestných, chovancov, zajatcov, vojakov, jazdcov. Legenda o jeho umučení sa u nás šírila od 12. storočia. V tradičnej kultúre sa jeho deň pokladá za predel medzi zimou a letom a viažu sa k nemu mnohé pranostiky (hrmenie pred Jurajom znamenalo nepriaznivý rok). Ďatelinový štvorlístok, záružlie, podbeľ, had, jašterica či žaba nájdené pred Jurajom mohli mať ochranný blahodarný účinok alebo mimoriadnu moc ako prostriedok ľúbostnej mágie. Na Jura sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu, vykonávali sa magické úkony proti pôsobeniu škodlivých síl, podporujúce dojivosť a kvalitu mlieka. Pálili sa jurské ohne, pri ktorých sa mládež zabávala: preskakovali vatru, dievčatá spievali obradové a ľúbostné piesne, vili vence, z ktorých veštili svoj vydaj; rast vegetácie malo podporiť pováľanie sa po oziminách. Deti sa hrali jarné hry na mosty, brány, na kráľovničky, reťazové hry (Helička…; Hoja, ďunďa, hoja…). Jurské obyčaje sa vyskytovali viac na južnom a západnom Slovensku a príbuzné sú s obyčajmi na Jána.
svätec umučený roku 303 v Kapadócii za Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. Zobrazovaný býva s kopijou a vytaseným mečom, so štítom a zástavou (červený kríž na bielom poli), ako jazdec na bielom koni bojujúci s drakom. Patrón roľníkov, baníkov, sedlárov, kováčov, debnárov, koní a dobytka, pocestných, chovancov, zajatcov, vojakov, jazdcov. Legenda o jeho umučení sa u nás šírila od 12. storočia. V tradičnej kultúre sa jeho deň pokladá za predel medzi zimou a letom a viažu sa k nemu mnohé pranostiky (hrmenie pred Jurajom znamenalo nepriaznivý rok). Ďatelinový štvorlístok, záružlie, podbeľ, had, jašterica či žaba nájdené pred Jurajom mohli mať ochranný blahodarný účinok alebo mimoriadnu moc ako prostriedok ľúbostnej mágie. Na Jura sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu, vykonávali sa magické úkony proti pôsobeniu škodlivých síl, podporujúce dojivosť a kvalitu mlieka. Pálili sa jurské ohne, pri ktorých sa mládež zabávala: preskakovali vatru, dievčatá spievali obradové a ľúbostné piesne, vili vence, z ktorých veštili svoj vydaj; rast vegetácie malo podporiť pováľanie sa po oziminách. Deti sa hrali jarné hry na mosty, brány, na kráľovničky, reťazové hry (Helička…; Hoja, ďunďa, hoja…). Jurské obyčaje sa vyskytovali viac na južnom a západnom Slovensku a príbuzné sú s obyčajmi na Jána.
Sv. Juraj na hlavnom oltári kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote (dnes miestna časť Popradu) z roku 1513. Prevzaté z https://www.spsobota.szm.com/oltarsvjuraja.htm
AutorDaniel Luther
Pozri aj
Literatúra
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 123.
