Tomáš

Tomáš https://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru //www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg 9. októbra 2017 10. februára 2024

Tomáš

(21. december) svätec, patrón furmanov, murárov, lesov. Jeden z prvých Kristových učeníkov, apoštol. Nazývali ho neveriaci Tomáš, lebo neveril v zmŕtvychvstanie Krista, kým sa nepresvedčil na vlastné oči. Zobrazovaný býva v kutni a jeho atribútom je murárske pravítko. V tradičnej kultúre Slovenska bol jeho deň sviatkom lesov, platil zákaz ísť do hory (Na Toma seď doma). Bol vhodný na zabíjačky, pretože sa verilo, že mäso dlhšie vydrží. Ako najkratší deň v roku sa spájal s predstavami mágie počiatku. Podľa prvého návštevníka sa veštila budúcnosť, platil zákaz ženských návštev a prác, vítaní boli vinšovníci-polazníci. Na Orave, Kysuciach a v Honte roznášali chlapci ráno po domoch polazníky – vetvičku chvojiny s kláskami ovsa z dožinkového venca, previazanú stužkou. Odovzdali ju s veršom: Nesiem vám tu polazníky, Krista pána radostníky. Na Orave a Kysuciach mládenci alebo pastieri tajne roznášali vianočné stromčeky; až na Štedrý večer pri vinšovaní sa dotyčný dal poznať tým, že rozhodil po zemi hrsť ovsa; obdarovaný bol peniazmi. Nikto nesmel chodiť po dedine otrhaný, po dome v kožuchu, nesmelo sa nič požičať, prinieslo by to chudobu. Ojedinele sa chodilo po oceľovaní;
termínom tomáš sa označovala jaternica.

AutorViera Feglová

Pozri aj

Literatúra

Socháň, P.: Ľudové zvyky na deň s. Tomáša na Slovensku. In: Slovenský denník, 6, 21. 12. 1923, č. 291, 2.
Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 140.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 228.